Zo Slovenska

Rok 2016 bol na Slovensku mimoriadne teplý a daždivý

Minulý rok bol až mimoriadne teplý a veľmi bohatý na atmosférické zrážky. Rok 2016 sa tiež zaradil v historických tabuľkách ako siedmy najteplejší od roku 1931.

Ilustračný obrázok k článku Rok 2016 bol na Slovensku mimoriadne teplý a daždivý
9
Galéria
Zdroj: TASR

Priemerná teplotná územná odchýlka od normálu v rokoch 1961–1990 bola na Slovensku + 1,4 stupňa Celzia. Rok 2016 sa tak zaradil v historických tabuľkách ako siedmy najteplejší od roku 1931, priblížil klimatológ Jozef Pecho. V celosvetovom meradle bol vlaňajšok najteplejší za posledných 137 rokov.

Všetky ročné obdobia boli podľa Pecha vlani teplejšie. O teplotne nadpriemerný rok sa však postarala predovšetkým zima 2015/2016, ktorá mala najvyššiu odchýlku od normálu, a to až + 3 stupne Celzia.

Nadnormálny február

Relatívne najteplejším mesiacom bol silne nadnormálny február, ktorý bol až o + 4,8 stupňa Celzia teplejší ako normál. V jeho druhej polovici bolo zaznamenané aj najvyššie denné maximum namerané v tomto mesiaci od roku 1551, a to 20,3 stupňa Celzia v Bratislave.

Podobne teplá bola aj vlaňajšia jar, za ktorou nasledovalo mimoriadne teplé leto s odchýlkou + 2 stupne Celzia od normálu. „Na pocit sa zdalo, že leto bolo relatívne chladnejšie, lebo bolo menej tropických dní, ale letných dní bolo napríklad o sedem viac ako v roku 2015,“ vysvetlil Pecho. Aj napriek veľmi teplému letu sa vyskytli len dve výraznejšie vlny horúčav – v druhej polovici júna a na začiatku septembra.

Teplotne silne nadnormálny bol jún (+2,5 C), júl (+2,1 C) a september (+2,4 C). Naopak, relatívne najchladnejším mesiacom bol október, ktorý skončil ako teplotne normálny so zápornou odchýlkou od normálu – 0,6 stupňa Celzia.

Najvyššia denná teplota vzduchu 36,2 stupňa Celzia bola v roku 2016 nameraná 24. júna v Holíči. Najnižšiu minuloročnú teplotu –24,2 stupňa Celzia SHMÚ zaznamenal 23. januára v Oravskej Lesnej.

Daždivý

„Z hľadiska zrážok bol rok 2016 ešte viac v popredí ako z hľadiska teplôt vzduchu,“ upozornil klimatológ Pavel Faško. Podľa predbežného hodnotenia ho možno zaradiť medzi desiatku najdaždivejších rokov aspoň od roku 1881. V priemere spadlo na území Slovenska približne 895 milimetrov zrážok, čo je 122 percent normálu v rokoch 1961–1990.

Relatívne najdaždivejším bol pritom február, počas ktorého zrážky predstavovali až 320 percent normálu. Najsuchším mesiacom vlaňajška bol december (57 percent normálu).

Zdroj: TASR

Intenzívne búrky

Najvyššia intenzita zrážok bola zaznamenaná 27. júla 2016 v Dolnej Porube. Počas búrky tu spadlo za hodinu až 110 milimetrov zrážok, pričom za 30 minút to bolo až 91 milimetrov.

„Bola to v podmienkach Slovenska veľmi výnimočná intenzita,“ vysvetlil Faško. Rozsiahlejšie škody tu podľa klimatológa nevznikli len pre geologické pomery, pre ktoré dokázala krajina vysoký úhrn zrážok absorbovať.

V porovnaní s normálom bol relatívne najväčší prebytok zrážok na juhu Slovenska – vo východnej polovici Podunajskej nížiny a v oblasti Tatier. Na severovýchode Slovenska zase kombinácia vysokej teploty vzduchu a nízkych zrážok zapríčinila v druhej polovici júna veľmi intenzívne sucho.

Čo sa týka snehu, počas zimy 2015/2016 na Slovensku bolo menej dní so snehovou pokrývkou ako v predchádzajúcich dvoch. Vlaňajšia zima bola tiež špecifická malou výškou snehovej pokrývky, uzavrel klimatológ Faško.

Ilustračné foto, TASR

Škody pri povodniach
9
Galéria
Zdroj: TASR
Zdroj: TASR
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM