ROZHOVOR: Bystričanka Petra Moravčíková o tom, aké je byť manželkou najlepšieho thaiboxera na svete
Vydala sa za skutočného majstra! Vlado Moravčík iba nedávno dosiahol najväčší úspech kariéry - stal šampiónom prestížnej organizácie WMC. Aký je manžel a otec, ako sa pripravuje na zápasy a prečo sa oňho bojí manželka Petra (28)?
Aké je to mať doma najlepšieho thaiboxera na svete?
Som na neho veľmi pyšná! Veľmi dobre viem, ako sa kvôli tomu nadrel, častokrát na úkor voľného času, čo by mohol stráviť s rodinou. Veľa to pre neho znamená a preto ho v tom musím podporovať. Aj keď je to niekedy náročne, stálo to za majstrovský titul.
Ako ste sa spoznali a dali dohromady?
Akurát v máji budeme spolu deväť rokov. Registrovala som ho z počutia a bola som asi na dvoch zápasoch, on mňa registroval z videnia. Osobne sme sa však nepoznali. Stretli sme sa raz piatok v meste a odvtedy je zo mňa hotový, no a ja tiež.
Čo si na ňom vážite najviac?
Odkedy máme dieťa, najviac to, aký je otec. Často trpezlivejší ako ja, starostlivý a milujem jeho humor. Je športový multitalent a má schopnosť učiť. Dôkazom je, že viem bežkovať. Naše dieťa bude mať vďaka nemu veľmi blízko k športu.
Bude z vášho syna, Matúša, bojovník?
Dúfam, že nie! Chcelo by to oceňovanejší šport. Teraz je skoro hovoriť, čo z neho bude, akým smerom sa bude uberať. Už teraz sa prejavuje ako pohybovo veľmi nadaný. Treba len sledovať, k čomu bude mať najbližšie.
Nebojíš sa o muža počas zápasov?
Jasné, že mám strach, ale doma to nemôžem spomenúť. Nemá rád, keď nariekam, musím sa k tomu postaviť ako on – ide do zápasu a hotovo. Dôležité je, aby sa dobre pripravil. K tomu potrebuje pohodu, ktorú sa mu snažím vytvoriť. Thaibox rešpektujem. Vlada som si brala s vedomím, že sa bude športu venovať na sto percent. Aj keď by som bola rada, keby skončil so zápasením – sú to stresy. Zdravie je prvoradé.
Profesionálny šport si vyžaduje dôkladnú prípravu i cestovanie. Ako to zvládaš?
Doma trénuje s malým, samozrejme v rámci srandy. Keď je v príprave, trénuje veľa. Každý deň, niekedy aj dvojfázovo. Okrem toho chodí trénovať aj mimo Slovenska, napríklad do Thajska, Holandska, Čiech. Keď ide trénovať do cudziny, my s ním nechodíme.
Prečo?
Nemá to význam. Trénuje celé dni a nemôžem od neho chcieť, aby sa venoval aj nám. Takže ho čakáme doma. Nie sme spolu tak často, ako by som si priala, ale viem, že keď príde, tak nám to vynahradí…
Domov nosí okrem seba aj skutočné víťazstvá. Ako si prežívala jeho najväčšiu výhru v živote?
Vedela som, že to vyhrá. Bol vynikajúco pripravený, aj po psychickej stránke bol na tom dobre. Po víťazstve mi padol obrovský kameň zo srdca, lebo človek nikdy nevie. Podstatné je, že je v poriadku, nie je veľmi dobitý, nemá žiadne tržné rany ani monokle.
Ako vyzerala oslava?
Po zápase sme oslavovali sami na hoteli. Inak teraz oslavuje s chlapcami z HC ´05 na štadióne. Vladko je veľký hokejový fanúšik.
Aké máte s manželom plány do budúcnosti?
Niečo plánovať s mojim mužom je nemožné. Neviem, dokedy bude zápasiť, aké ponuky sa mu naskytnú. Najbližšie sa chystá otvoriť boxerskú školu. Druhé dieťa by sme určite chceli, ale ešte neplánujeme.
Prečítajte si aj: 5 rokov, 120 aktívnych členov a nemalé úspechy… Bystrický klub bojových umení oslavuje!
