ROZHOVOR s Milošom Bihárym: Klavírny virtuóz ovenčený oceneniami vydal debutové CD
Miloš Biháry je Trnavčan a svojím talentom dávno prekročil hranice regiónu či republiky. Mladý virtuóz často cestuje a robí dobré meno Trnave i Slovensku po celom svete.
Hoci si na úplne prvý kontakt s klavírom nespomína, s hudbou vyrastal a mal k nej vždy blízko. Jeho tvorba žne úspechy a stretáva sa s pozitívnymi ohlasmi od laikov aj kritikov. Spolupracoval so známymi menami, dotiahol to na veľké pódiá i medzinárodné súťaže.
O tomto skladateľovi, aranžérovi a klaviristovi sa často hovorí ako o nádeji slovenskej inštrumentálnej scény mladej generácie hudobníkov.
Spoločne so svojim zoskupením Jazz Funk Brothers Orchestra vydal debutový album s vtipným názvom Don't Worry, „BIHARY“. Hudobníci zoskupení okolo klaviristu Miloša Biháryho si stihli vybudovať solídne renomé. S nadaným mladíkom sme sa porozprávali o novom albume, jeho začiatkoch i plánoch do budúcna.
Debutový album má názov Don't Worry, „BIHARY“. Ako táto hra slov vznikla?
Názov nášho debut albumu vznikol úplne spontánne a hladko. Samozrejme, vymýšľali sme s chalanmi rôzne alternatívy názvov, no potom sme sa rozhodli pre túto vtipnú a originálnu myšlienku.
Kto všetko sa na ňom podieľal?
Tento projekt sa skladá z dvanástich členov Miloš Biháry & Jazz Funk Brothers Orchestra. Kostru tvorí trio: to som ja a moji dlhoroční spoluhráči, kamaráti a jazzoví bratia Marek Taraj a Juraj David Raši.
Ďalej som prizval mojich spolužiakov z Konzervatória v Bratislave a Vysokej školy múzických umení, ktorí tvoria sláčikové kvarteto a dychovú sekciu pod taktovkou môjho kolegu, veľmi dobrého kamaráta a skvelého dirigenta Tomáša Köppla.
Celé toto zoskupenie je výsledkom úsilia mladej generácie hudobníkov. O to mi v podstate od začiatku išlo, aby to bolo fresh a plné emócií.
Kedy bol uvedený do života? Kde a ako prebiehal krst?
Oficiálne bol tento debut album uvedený na samotnom krste, ktorý sa konal v Slovenskom rozhlase v Bratislave 10. októbra tohto roku. Mali sme tú česť, že nám tento album krstil popredný jazzový gitarista a náš priateľ Boris Čellar.
Myslím si, že krst prebiehal na vysokej úrovni (teda podľa referencií a reakcií po samotnom krste a niekoľko týždňov po ňom). Každý jeden člen orchestra bol maximálne koncentrovaný a vydal profesionálny výkon, čomu sa veľmi teším. Takisto nás potešilo, keď sa naplnila celá sála a o to viac to malo ešte väčšie kúzlo.
Mali sme pripravený istý scenár, ktorý sme si vypracovali, napríklad sme mali aj vtipné historky a dokrútky, ktoré sa premietali na plátne. Potom sme rozprávali príbehy priamo na mieste a teda celý tento večer sme prezentovali všetky skladby aj naživo.
Spomínam na tento večer veľmi rád a ďakujem všetkým, ktorí sa ho zúčastnili, robili na tom a všetkým, ktorí nás prišli podporiť.
Čo všetko nájdeme na albume?
Na albume nájdeme šesť mojich autorských kompozícií, ktoré som skomponoval spolu s kolegami. Táto tvorba obsahuje pestré zmeny nálad a farieb, aj vďaka spracovaniu orchestrálnej stránky, bohaté a emocionálne silné melódie a v neposlednom rade virtuózne a originálne prevedenie a interpretácie.
Okrem autorských skladieb na albume nájdete ešte dve úpravy klasických diel ako sú: F. Chopin: Nocturno Es dur a veľmi známa skladba od W. A. Mozarta: Turecký pochod.
Ktorá zo skladieb z albumu je tvojou srdcovkou?
Ťažko povedať . Všetky sú pre mňa srdcovkou. Keď som ich komponoval a premýšľal nad nimi, tak do každej som sa snažil veľmi do hĺbky ponoriť. Každá má svoj príbeh a svoju hodnotu .
Čo hrávaš najradšej celkovo?
Prezentujem sa klasickou hudbou, nakoľko ju študujem na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Popri tom sa taktiež venujem jazzovej hudbe. Ale rád si zahrám aj ostatné štýly, snažím sa o tzv. „univerzálnosť interpreta“.
Kedy si sa dostal prvýkrát do kontaktu s klavírom? Máte hudbu „v rodine“?
S hudbou som vyrastal, nakoľko moji rodičia ma k nej viedli. Obaja rodičia pochádzajú z hudobníckych rodín, otec hrával kedysi aktívne na klarinete. Tak bolo jasné, že aj ja budem hudobníkom, lebo som chcel.
Na úplne prvý kontakt s klavírom si nespomínam, nakoľko som bol veľmi malý – mal som približne tri roky, viem to len z počutia od rodičov.
Môj strýko hrával na klavíri a vždy, keď sme prišli na návštevu k babičke, tak cvičil a vždy som si k nemu sadol a pozorne ho sledoval. Strýko si to všimol, že ku klavíru inklinujem, tak ma začal učiť.
Neskôr som chodil súkromne a následne ma rodičia prihlásili do ZUŠ M. Schneidera-Trnavského a postupne sa to rozvíjalo.
Čomu si sa okrem prípravy albumu v poslednej dobe venoval? Kde všade si vystupoval?
Okrem prípravy a realizácie albumu môjho projektu som mal aj iné aktivity popritom. Rozbehol sa nový projekt s mojou veľmi dobrou kamarátkou a talentovanou Vanessou Šarközi, kde hráme tradičné rómske piesne v netradičnom jazz/funk prevedení.
Okrem toho v Berlíne a takisto nedávno opäť v Miláne som zahral klavírne koncerty. Popri koncertnej činnosti pôsobím aj pedagogicky na Konzervatóriu v Bratislave . No, a okrem toho, som aj bežný „smrteľný“ študent. (smiech)
Ako vnímaš vystupovanie pred masami ľudí? Nepociťuješ trému?
Hneď ako prídem na pódium a sadnem za klavír, to vnímam tak, že to je pre mňa ten najdôležitejší moment, ako sa do toho ponoriť a sústrediť sa.
Keď dohrám a obecenstvo začne tlieskať, vnímam to ako poďakovanie a viem, že sa im to páčilo a to ma veľmi teší. A čo sa týka trémy? Pred koncertom trému nemávam, skôr je to akýsi pocit zodpovednosti.
Máš niekoľko významných ocenení. Je pre teba niektoré z nich niečím výnimočné?
Tak každé jedno ocenenie si vážim a každé jedno je pre mňa na jednej strane veľmi príjemné a na druhej strane je to ďalšia a ďalšia motivácia byť lepším a lepším.
Môžem spomenúť: Medzinárodnú klavírnu súťaž J. N. Hummela, kde som získal špeciálnu cenu firmy Petronius za najlepšieho slovenského interpreta. Alebo napríklad majstrovské interpretačné kurzy v Holandsku u prof. Matti Raekallio z Julliard School (New York), ktorá je jedna z najlepších a najprestížnejších škôl vôbec…
Spolupracuješ so známymi menami. Ktoré spolupráce ti najviac utkveli v pamäti?
Spomínam si na spoluprácu napríklad s Braňom Kostkom, ktorý dirigoval orchester Viva Musica, kde som sa predstavil ako sólista s orchestrom a hrali sme Čajkovského b mol koncert.
Ďalej môžem spomenúť napríklad jazzového speváka Daniela Čačiju, s ktorým som mal možnosť spolupracovať. Spoločné koncerty sme na jednom pódiu zahrali aj s Mariánom Čekovským, s ktorým som aj v kontakte.
Debutové CD je vonku. Aké máš ďalšie ciele v tvorbe i živote?
Album je vonku a dúfam, že sa ľuďom bude páčiť, že si ho budú kupovať, šíriť ho ďalej a ďalej. Chcel by som sa poďakovať Hudobnému fondu, ktorý vydal tento album za všetky realizačné a organizačné veci a za možnosť vyprodukovať niečo takéto.
Momentálne medzi svoje hudobné priority považujem pokračovať vo všetkých projektoch, o ktorých som hovoril, úspešne zvládnuť a absolvovať školu a v neposlednom rade ďalej sa zdokonaľovať, či už interpretačne alebo pedagogicky.