SAV vyzýva vládu, aby neschválila zonáciu TANAP

Foto: SITA

BRATISLAVA 31. marca (WEBNOVINY) – Botanický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) vyzýva vládu, aby návrh zonácie Tatranského národného parku (TANAP) v predloženej podobe neschválil. Podľa riaditeľa ústavu Ivana Jarolímka totiž dokument zohľadňuje „najmä vplyv developerov a lobistov na región a nie korektnú odbornú štúdiu s dlhodobou víziou ochrany prírody a trvalého zachovania biodiverzity ako dedičstva našej krajiny v najstaršom národnom parku Slovenska“.

Reklama

Odborne je neobhájiteľné presúvanie jadrovej zóny A do najmenej prístupných a najmenej produktívnych častí územia TANAP-u, konštatuje Jarolímek v liste adresovanom ministrovi životného prostredia Jozefovi Medveďovi. „Žiadame preto zachovať doterajšiu rozlohu 5. stupňa ochrany v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Javorová dolina, NPR Bielovodská dolina, NPR Belianske Tatry, NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina a zahrnúť ich do bezzásahovej zóny A,“ dodal s tým, že delením týchto územných celkov podľa súčasného návrhu zonácie by sa nezvratne narušila integrita ekosystémov v týchto rezerváciách s ich globálne významnými prírodnými hodnotami, čo by následne v najcitlivejšom mieste ohrozilo nadregionálny územný systém ekologickej stability krajiny.

Rezort životného prostredia by podľa šéfa Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied mal zonáciu vypracovať predovšetkým na základe vedeckých podkladov a diskusií s vedeckými inštitúciami a odborníkmi a až v druhom rade s developermi a podnikateľmi. Medzi takéto inštitúcie patria viaceré ústavy Slovenskej akadémie vied a tiež viaceré fakulty a pracoviská našich najväčších a najrenomovanejších univerzít. Mnohé z týchto inštitúcií sa v minulosti k pripravovanej zonácii vyjadrovali, avšak ich poznatky a názory sa do súčasného návrhu zonácie vôbec nepremietli. „Odmietame, aby krátkozrakosť a sebecké záujmy úzkej skupiny ľudí využívajúcich štatút národného parku a prírodných rezervácií ako marketingovú značku bez pochopenia samotnej existencie chránených území a ich zmyslu v kultúrnej a vyspelej krajine, boli hlavným faktorom ovplyvňujúcim takýto významný dokument,“ poznamenal Jarolímek.

SITA