Schopnosť SR konkurovať je historicky najnižšia

Ilustračné foto SITA BRATISLAVA 9. septembra (WEBNOVINY) – Slovensko dosiahlo v aktuálnom hodnotení konkurencieschop­nosti historicky najhoršie umiestnenie. Oproti minulému roku sa Slovensko v hodnotení konkurencieschop­nosti prepadlo o 13 miest a skončilo na 60. priečke v rebríčku 139 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschop­nosti 2010 – 2011, ktorú vo štvrtok zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Slovensko v rebríčku susedí s Vietnamom a Tureckom a dostalo sa do pozície piatej najmenej konkurencieschopnej krajiny Európskej únie, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumunsko na 67., Lotyšsko na 70., Bulharsko na 71. a Grécko na 83. mieste.

Najkonkurenci­eschopnejšou krajinou sveta je pritom Švajčiarsko, ktoré obsadilo prvú priečku v rebríčku aj minulý rok. Nasledujú Švédsko a Singapur. USA sa prepadli o dve miesta a obsadili 4. priečku. V top 10 naďalej prevažujú európske ekonomiky, keď ďalšie miesta obsadili Nemecko, Japonsko, Fínsko, Holandsko a na deviatom mieste v rebríčku je Dánsko. Česká republika sa udržala na minuloročnej 36. pozícii. Konkurencieschop­nosť Poľska naďalej intenzívne rastie, keď sa rovnako ako minulý rok posunulo v rebríčku o 7 miest vyššie a obsadilo 39. priečku. Maďarsko sa v hodnotení taktiež posunulo nahor, a to z minuloročného 58. miesta na súčasné 52.

Konkurencieschop­nosť krajín v uplynulom roku negatívne ovplyvňovala svetová hospodárska kríza

Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, Róberta Kičinu osem z desiatich najlepšie hodnotených krajín dosiahlo nižšie skóre Indexu konkurencieschop­nosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom. „Negatívne zásahy vlády do podnikateľského prostredia v uplynulom roku, nízka schopnosť reformovať a odstraňovať zásadné bariéry podnikania spôsobili, že Slovensko v rebríčku konkurencieschop­nosti kleslo už po štvrtýkrát v rade, pričom tento rok ide o najvýraznejší pokles v histórii hodnotenia Slovenska,“ uvádza v súvislosti s výsledkami Slovenska Kičina.

Slovensko tak podľa Kičinu stratilo svoj náskok pred ostatnými krajinami V4. „Kým naša ekonomika v rebríčku medziročne klesá, ďalšie krajiny V4 si udržiavajú priaznivé pozície, alebo v hodnotení stúpajú,“ konštatuje Kičina. Hlavnými bariérami, ktoré zhoršujú konkurencieschop­nosť Slovenska, sú pritom podľa jeho slov neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka miera inovácií, podpriemerná úroveň infraštruktúry, zaostávajúce školstvo, byrokracia, korupcia či reštriktívna pracovná legislatíva.

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické fórum vysokú mieru klientelizmu v krajine. V hodnotení tejto oblasti sa Slovensko v rebríčku prepadlo z minuloročnej 127. priečky na predposlednú 138. pozíciu. Medzi najvýraznejšími konkurenčnými nevýhodami sa ďalej nachádzajú nízka vymožiteľnosť práva, mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov či netransparentnosť pri verejnom obstarávaní.

Na druhej strane medzi najvýraznejšie konkurenčné výhody slovenskej ekonomiky patrí otvorenosť zahraničnému vlastníctvu podnikov, nízke colné bariéry, nízke riziko terorizmu či otvorenosť zahraničným investíciám prinášajúcim nové technológie. Rovnako Slovensku v hodnotení pomohol nízky spread úrokových sadzieb, legislatíva podporujúca prílev investícií či vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou práce. Medzi konkurenčné výhody Slovenska patrí aj rozšírenosť internetu, nízke obchodné bariéry , zdravý bankový sektor a priaznivý daňový systém. V oblasti infraštruktúry je pozitívne vnímaná železničná doprava a energetická infraštruktúra.

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschop­nosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2010 a zapojilo sa doň 13 500 manažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybratých podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia tak odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu apríla 2010.

SITA