Šéf alebo umelá inteligencia? Slováci sa pri pracovnom probléme spoliehajú viac na AI

Pri pracovnom probléme sa ľudia skôr obracajú na umelú inteligenciu (AI) ako na svojho šéfa. Po AI v takomto prípade siaha viac ako štvrtina pracujúcich na Slovensku, to je približne rovnako ako sa obracia na svojho kolegu či hľadá radu v internetovom vyhľadávači.

Umelá inteligencia je prvou voľbou dvakrát častejšie ako šéf.

Ukázal to reprezentatívny prieskum Akadémie kritického myslenia (AKM), ktorý uskutočnila agentúra Ipsos.

Zaradila sa mimoriadne rýchlo

Nástroje AI podľa prieskumu využíva približne sedem z desiatich dospelých ľudí na Slovensku. Medzi pracujúcimi vo veku 25 až 34 rokov ju pri hľadaní odpovede alebo riešení pracovného problému volia takmer štyria z desiatich (38 %) mladých ľudí.

„Jedným z najzaujímavejších zistení je, že pri riešení pracovného problému sa AI dostala na prakticky rovnakú úroveň ako internetový vyhľadávač či konzultácia s kolegom. Neznamená to, že by ich už nahradila. Ukazuje to však, ako rýchlo sa zaradila medzi prirodzené prvé voľby,“ uviedol sociológ Roman Pudmarčík z Ipsosu.

Umelú inteligenciu ľudia v práci využívajú predovšetkým ako skratku k informáciám. Podľa prieskumu AI slúži na vyhľadávanie a súhrn informácií pre 43 % respondentov, ktorí uviedli, že ju využívajú aspoň raz týždenne. Štvrtina opýtaných by navyše spracovanie dlhých textov zverila AI úplne samostatne, bez ľudskej kontroly. „Pri takomto používaní sa uspokojíme so zhrnutím a pôvodné texty či štúdie často ani nečítame. Odporúčam preto jednoduchý návyk. Keď preberáme výstup od AI, povedzme si nahlas vlastnými slovami, ako sme mu porozumeli. Tým nútime hlavu obsah spracovať a môžeme doň pridať aj niečo zo seba,“ priblížil Jakub Kobela z AKM.

Aké sú riziká?

Používatelia umelej inteligencie pritom za jedno z jej najväčších rizík považujú nesprávne odpovede a rady. Vníma to tak 37 % dospelých na Slovensku. Pritom najčastejšie sa s AI ľudia radia v otázkach zdravia. V poslednom mesiaci sa o tom s AI radila tretina ľudí, ktorí ju využívaj aspoň raz mesačne. Medzi používateľmi nad 66 rokov to bolo 43 %.

Kobela radí, aby sme najskôr popremýšľali, čo najhoršie sa môže stať, ak by sa AI mýlila. A práve závažnosť možných dôsledkov by podľa neho mala ľudí motivovať k potrebe overovať si informácie od AI. Kobela odporúča pri zdravotných informáciách doplniť odpoveď chatbota o ďalšie dva zdroje, napríklad odborný portál a konzultáciu s lekárom.

Ľudia sa umelej inteligencie nepýtajú len na fakty, ale radia sa s ňou aj o osobných veciach. O osobnú radu alebo názor AI v poslednom mesiaci požiadala tretina ľudí, ktorí ju využívajú aspoň raz mesačne. Medzi používateľmi vo veku 45 až 54 rokov to bolo 44 %.

Je to znepokojujúce

Nahrádzanie medziľudských vzťahov a vznik nezdravej emocionálnej závislosti na AI pritom za jedno z jej najväčších rizík považuje 36 % dospelých na Slovensku. „Takto vysoký podiel ľudí považujem za znepokojujúci. Najmä pri deťoch sa obávam, že si na nekritického partnera v podobe AI zvykajú vo veku, keď sa ešte formujú a nevidia dlhodobé následky,“ uviedol Kobela.

Vlaňajší výskum medzi tínedžermi s názvom Slovenskí žiaci v online svete 2025 ukázal, že každý siedmy tínedžer hľadá oporu v AI, keď sa cíti osamelo a 14 % uviedlo, že im AI pomáha, keď sa cítia osamelo alebo smutne.

Odborníci pritom upozornili, že vzťah detí k AI sa vytvára aj pri príprave do školy. Používanie umelej inteligencie svojim dieťaťom pri učení či domácich úlohách uviedlo v prieskume Ipsos 53 % oslovených rodičov nezaopatrených detí. Takmer polovica rodičov mala neutrálny postoj, používanie AI pri učení podporuje 37 % a skôr či úplne to odmieta 16 % oslovených rodičov. Nástroje AI žiaci najviac využívajú pri riešení úloh z matematiky, cudzích jazykov či slovenčiny a literatúry.

„Časť mladých v AI vidí lepší vyhľadávač alebo generátor hotových úloh, iní v nej objavili partnera na experimentovanie či doučovanie. Správny výsledok príkladu či pekne napísaný referát nestačia. Pri učení v ére AI záleží na tom, čo sa deje v hlave dieťaťa počas premýšľania nad zadaním,“ uviedla mentorka a stredoškolská učiteľka Anna Jančová.

Nezakazujte, učte!

Rodičom pritom odporúča deťom AI nezakazovať, ale radšej ich učiť, ako ju používať. „Kľúčovou zručnosťou pri práci s AI sa stáva čitateľská gramotnosť a bohatá slovná zásoba. Presne formulovať myšlienku, pochopiť vygenerovaný text a kriticky ho zhodnotiť sú schopnosti, ktoré deťom pomáhajú vyťažiť z AI viac,“ doplnila Jančová. Prízvukovala však, že nástroje AI netreba poľudšťovať a hovoriť o nich, akoby mysleli a cítili. Čas strávený pri nástrojoch AI odporúča vyvážiť rozhovormi s deťmi, hrou i aktivitami vonku.

Prieskum sa zaujímal aj o to, ktoré oblasti aj o desať rokov ostanú doménou človeka. Približne polovica respondentov si myslí, že to je láska a blízke vzťahy. Ľudskou aj v budúcnosti podľa 43 % respondentov ostane výchova detí. Približne tretina opýtaných za výsostne ľudské považuje empatiu, humor a morálne rozhodovanie. Odborníci však hovoria aj o tom, že zbližovanie s AI ľuďom nie je cudzie, každý šiesty Slovák s ňou diskutoval o osobnom probléme alebo obave.

„Budujeme si tak vzťah k technológii, ktorá empatiu len veľmi zručne simuluje. Kľúčovou zručnosťou budúcnosti nebude len promptovanie, ale aj pestovanie autentickej ľudskej dôvery a odolnosti, ktoré žiadny algoritmus nedokáže zreplikovať,“ dodal Kobela.

Reprezentatívny prieskum pre Akadémiu kritického myslenia realizovala agentúra Ipsos v auguste online formou na vzorke 1 009 obyvateľov Slovenska vo veku od 18 rokov.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné