Ilustračný obrázok k článku Skončia ešte na tanieri? Chobotnice, kraby či homáre chcú dať na zoznam cítiacich tvorov
Zdroj: TASR/Štefan Puškáš

Skončia ešte na tanieri? Chobotnice, kraby či homáre chcú dať na zoznam cítiacich tvorov

Chobotnice, kraby a homáre dokážu pociťovať bolesť a strach či rozpoznať, keď sa im ubližuje.

Magazín
Magazín

Skončia ešte na tanieri? Chobotnice, kraby či homáre chcú dať na zoznam cítiacich tvorov

Chobotnice, kraby a homáre dokážu pociťovať bolesť a strach či rozpoznať, keď sa im ubližuje.

Ilustračný obrázok k článku Skončia ešte na tanieri? Chobotnice, kraby či homáre chcú dať na zoznam cítiacich tvorov
Zdroj: TASR/Štefan Puškáš

Vyplýva to zo štúdie výskumníkov z Londýnskej školy ekonómie a politických vied (LSE), prostredníctvom ktorej sa vedci usilujú presvedčiť vládu v Londýne, aby pridala tieto živočíchy na zoznam organizmov chránených pripravovanou legislatívou, informovala v nedeľu agentúra DPA.

Cítiace tvory

Podľa britskej vlády tento objav znamená, že zmienené organizmy by mali byť v rámci navrhovaného britského zákona o ochrane zvierat považované za cítiace tvory.

Táto právna norma je navrhnutá tak, aby zabezpečila, že budúce zákony budú klásť vysoké nároky na to, aby sa zvieratám a živočíchom zaistili optimálne životné podmienky.

Ako uvádza DPA, britská vláda si objednala nezávislú štúdiu, ktorú vykonali vedci z LSE, keďže desaťnožce z radu kôrovcov – vrátane krabov, homárov a rakov –, ako aj hlavonožce vrátane chobotníc, kalmárov a sépií doteraz neboli podľa pripravovaného britského zákona o ochrane zvierat považované za cítiace tvory.

Predmetný návrh zákona sa na tieto organizmy nevzťahoval ani napriek tomu, že tieto živočíchy majú vyvinutý komplexný centrálny nervový systém – jeden z kľúčových znakov schopnosti vnímať.

Britské ministerstvo životného prostredia, potravinárstva a vidieckych záležitostí (Defra) tak predloží k spomínanému návrhu zákona, ktorý bude prechádzať v parlamente schvaľovacím procesom, pozmeňujúci návrh.

„Tento dodatok pomôže odstrániť veľkú nezrovnalosť: chobotnice a iné hlavonožce sú v rámci vedy chránené už roky, no mimo nej sa im doteraz žiadnej ochrany nedostávalo. Jedným zo spôsobov, ako môže Spojené kráľovstvo napredovať v oblasti zabezpečenia optimalizácie životných pocitov živých organizmov, je ochrana týchto bezstavovcov, ktoré ľudia častokrát úplne ignorovali,“ uviedol Jonathan Birch z LSE, ktorý je hlavným výskumným pracovníkom predmetnej štúdie.

Varenie zaživa

Autori štúdie sa tiež vyslovili proti mnohým praktikám týkajúcim sa obchodovania s týmito živočíchmi, ktoré vplývajú na ich životné pocity. Ide napríklad o predaj živých kôrovcov neškoleným a neodborným pracovníkom či extrémne metódy zabíjania týchto tvorov, ako je varenie zaživa bez predošlého omráčenia.

Podľa britského rezortu životného prostredia však tieto zistenia vedcov a s nimi súvisiace pripravované legislatívne zmeny nebudú mať na rybolov alebo reštauračný priemysel priamy vplyv. Sú totiž navrhnuté tak, aby skôr do budúcna „kládli dôraz na životné pocity živých organizmov“.

Ilustračné foto

Mohlo by vás zaujímať

Zdroj: TASR
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín