Správy Práca

Slováci pracovali na zaplatenie daní 228 dní: Následne začali zarábať iba pre seba

Celkové daňové bremeno dosiahlo v minulom roku vo vzťahu k priemernej mzde 62,5 %. Zamestnanec pracoval na zaplatenie všetkých daní vyše 228 dní v roku a až následne začal zarábať iba pre seba a svoju rodinu.

Ilustračný obrázok k článku Slováci pracovali na zaplatenie daní 228 dní: Následne začali zarábať iba pre seba
Zdroj: Pixabay.com / CC0 1.0

V tomto roku pripadol deň daňového odbremenenia na Slovensku rovnako ako vlani na 19. augusta, čo je však o deväť dní neskôr ako v roku 2015, informoval o tom v pondelok Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

„Najvyšší čas, aby sa na Slovensku začala diskusia nielen o výškach jednotlivých daní a iných parciálnych daňových zmenách, ale komplexne o celkovom daňovom zaťažení vrátane rozsahu a ingerencií štátu,“ vyzval konzervatívny inštitút.

Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1013 eur a s celkovými mzdovými nákladmi vrátane príspevkov zamestnávateľa vo výške necelých 1411 eur tak v minulom roku znášal bremeno všetkých daní, to znamená akýchkoľvek administratívne vynútených platieb, v mesačnej výške takmer 882 eur.

„Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodujú zástupcovia verejnej moci,“ uviedol Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Rovnakou metodikou prepočítané daňové bremeno za minulý rok bolo v Rakúsku podľa Austrian Economics Center ešte približne o štyri percentuálne body vyššie ako u nás, pričom dosiahlo 66,73 %.

Z celkovej odmeny v roku 2018 odkrojili zamestnancovi najviac príjmové dane vrátane sociálnych a zdravotných odvodov, a to 44,7 %, následne dane zo spotreby vo výške 14,9 %, takmer dve percentá z príjmu pohltili majetkové dane a ďalšie približne jedno percento si vyžiadali dane z podnikania.

V minulom roku bol zároveň najzdanenejší príjem daňovníka, a to v pomere 71,5 % z celkových daní, ďalej spotreba vo výške 24,7 % z celkových daní, majetok sa podieľal na celkovom zdanení pomerom 2,2 % a podnikanie 1,6 %. Spomedzi príjemcov týchto administratívne vynútených platieb najviac nadobudol štát, ktorý zinkasoval 79,3 % z daní, následne to boli obce s podielom 10,3 % vybraných daní, súkromné spoločnosti dostali 6,9 % daní, VÚC 3,5 % a pomerom 0,1 % daní sa na tomto mixe podieľala EÚ.

Takéto daňové bremeno podľa inštitútu výrazne podkopáva prosperitu a slobodu ľudí a celkovo má pre nich a ekonomiku značné negatívne dôsledky. „Na jeho ďalšie zvýšenie v roku 2019 pôsobia vládou presadené návrhy ako daň z neživotného poistenia či rekreačné poukazy,“ upozornil na to Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

Podľa Ministerstva financií (MF) SR sa Slovensko tým, že viac zaťažuje prácu, zásadne neodlišuje od krajín Vyšehradskej štvorky (V4) ani od ostatných krajín EÚ. „Celkové daňové zaťaženie v pomere k ekonomickej aktivite meranej hrubým domácim produktom je však na Slovensku nižšie ako v ostatných krajinách V4 a výrazne nižšie, ako je priemerný stav v EÚ,“ uviedlo MF v reakcii na zverejnené údaje.

Daňové a odvodové zaťaženie práce zamestnanca s priemernou mzdou merané prostredníctvom daňového klinu, čo je rozdiel medzi celkovými nákladmi práce zamestnávateľa a čistou mzdou, sa podľa MF nachádza na úrovni priemeru EÚ.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR

Rýchle správy

Najčítanejšie