Slovenské rodiny počítajú každé euro! Skoro polovica už musela siahnuť na úspory

Finančný tlak sa snažia zmierňovať predovšetkým obmedzovaním vlastných potrieb, aby ho deti pocítili čo najmenej. Za takýmto šetrením sa však skrýva aj psychická záťaž.

Každý tretí rodič má výčitky, keď si jeho dieťa nemôže dovoliť to, čo jeho rovesníci.

Vyplýva to z prieskumu agentúry 2muse, ktoré v auguste 2026 realizovala pre ČSOB na vzorke 614 rodičov detí do 18 rokov.

Majú problémy

Finančnú situáciu rodín približuje viacero nepriaznivých údajov. Až 62 percent domácností s deťmi priznáva, že so svojím príjmom vychádza s ťažkosťami, zatiaľ čo len 28 percent dokáže hospodáriť bez väčších problémov. Za posledný rok sa finančná situácia zhoršila 42 percentám rodín a zlepšenie pocítila iba desatina. Takmer polovica domácností, konkrétne 46 percent, musela na pokrytie výdavkov použiť svoje úspory. Pravidelne si pritom dokáže vytvárať finančnú rezervu len 28 percent rodín.

„Dáta ukazujú, že slovenské rodiny dnes nežijú v akútnej finančnej kríze, ale v dlhodobom režime napätia,“ uviedla Zuzana Fečová, hovorkyňa ČSOB. Domácnosti podľa nej musia čoraz dôslednejšie zvažovať, na čo peniaze použijú, pretože ich rozpočty zostávajú pod tlakom dlhšie obdobie.

Na čom šetríme?

Keď treba šetriť, rodičia sa v prvom rade vzdávajú vlastného pohodlia. Až 71 percent rodín obmedzuje nákupy pre radosť, napríklad oblečenie a obuv nad rámec nevyhnutných potrieb, kozmetiku či starostlivosť o vzhľad. Návštevy reštaurácií, kaviarní a cukrární obmedzuje 69 percent domácností, pričom 64 percent rodičov sa stravuje výlučne doma. Dovolenky škrtá 59 percent opýtaných. Rodiny zároveň menej míňajú na kultúru, zábavu, výlety, voľnočasové aktivity dospelých či vybavenie domácnosti.

Snaha ochrániť deti pred dôsledkami šetrenia má však svoje hranice. Až 42 percent rodín obmedzilo spoločné dovolenky alebo výlety. Približne tretina domácností nakupuje menej nového oblečenia a obuvi pre deti alebo tieto nákupy úplne zrušila. Štyri z desiatich rodín obmedzili či prestali kupovať hračky a darčeky a narodeninové oslavy detí škrtla približne tretina domácností.

Rodičia cítia vinu

Niektoré výdavky sa rodičia snažia chrániť takmer za každú cenu. Kvalitné potraviny by v krajnom prípade obmedzilo len 11 percent opýtaných, krúžky a voľnočasové aktivity detí približne každý desiaty rodič. Školské obedy a pomôcky patria medzi najviac chránené položky rodinného rozpočtu. Siahnuť na ne by boli nútené iba štyri percentá rodičov.

Šetrenie sa pritom netýka iba peňazí, ale aj vzťahov v rodine. Podľa ČSOB cíti každý tretí rodič vinu, ak si jeho dieťa nemôže dovoliť to, čo majú jeho rovesníci. Viac ako polovica rodičov sa však s deťmi otvorene rozpráva o tom, prečo musí rodina obmedzovať výdavky. Snažia sa tak zachovať ich pocit istoty a zároveň im vysvetliť, že rodinný rozpočet má svoje hranice.

Problémové výdavky

Najväčšie problémy sa ukazujú pri nečakaných výdavkoch. Štyri z desiatich rodín by nedokázali zaplatiť nečakaný účet vo výške 500 eur bez toho, aby si museli požičať alebo hľadať iné riešenie. Rozhodujúca je najmä výška príjmu. V domácnostiach s čistým mesačným príjmom nad 2 000 eur zvládnu takýto výdavok bez pôžičky približne tri štvrtiny rodín. Pri príjme do 1 100 eur je to len približne štyri z desiatich domácností.

Zraniteľnejšie sú aj rodiny s jedným rodičom. Všetky výdavky dokáže pohodlne pokryť 42 percent jednorodičovských domácností, kým pri rodinách s dvomi rodičmi je to 57 percent. Nečakaný výdavok 500 eur by bez pôžičky zvládlo 48 percent jednorodičovských domácností v porovnaní so 60 percentami dvojrodičovských ro­dín.

Rozdiely vidno aj pri tvorbe finančnej rezervy. Pravidelne si ju odkladá 21 percent jednorodičovských domácností a 30 percent rodín s dvomi rodičmi. Naopak, rezervu si nikdy alebo takmer nikdy nevytvára 43 percent jednorodičovských domácností, zatiaľ čo pri dvojrodičovských rodinách je to 25 percent. Jednorodičia navyše častejšie obmedzujú voľnočasové aktivity, výlety a dovolenky a dôslednejšie sledujú každodenné nákupy.

Ako to zvládajú?

Rodiny sa pritom snažia zvládať finančný tlak predovšetkým vlastnými silami. Až 58 percent opýtaných uviedlo, že základné výdavky dokázali zaplatiť iba vďaka obmedzeniu výdavkov v iných oblastiach. Častejšie siahajú na úspory alebo žiadajú o pomoc príbuzných, než by sa zadlžovali či odkladali platby za energie, bývanie alebo úvery.

Za zhoršením finančnej situácie rodičia najčastejšie vidia rast cien. Takmer polovica odpovedí týkajúcich sa dôvodov zhoršenia situácie súvisela s infláciou a zdražovaním potravín, bývania a ďalších bežných výdavkov. Rodiny poukazujú najmä na to, že ceny rastú rýchlejšie než ich príjmy. Rozpočty však zaťažujú aj životné zmeny, ako sú nástup na materskú či rodičovskú dovolenku, strata zamestnania, zmena práce, vyššie náklady na bývanie alebo prechod dieťaťa na vyšší stupeň školy. Časť respondentov spomína aj zmeny daňového bonusu a ďalšie konsolidačné opatrenia štátu.

Očakávajú zhoršenie

Opatrnosť sa premieta aj do očakávaní na nasledujúci rok. Zhoršenie finančnej situácie predpokladá 26 percent domácností, zatiaľ čo zlepšenie očakáva iba 19 percent.

Najväčšia skupina rodín počíta s tým, že ich situácia zostane približne rovnaká. Pre mnohé domácnosti sa tak šetrenie stáva skôr trvalou súčasťou života než krátkodobou reakciou na zdražovanie. Rodičia sa snažia udržať bežný chod rodiny a ochrániť deti pred obmedzeniami, často však za cenu vlastného pohodlia a postupného míňania finančných rezerv.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné