Slovenskí vedci si posvietili na "potomstvo" rastlín z Černobyľu novou metódou
Semená z rastlín, ktoré rástli predtým na kontaminovaných pôdach, zaujali našich vedcov. Pozreli sa na ne metódou, ktorá je vo svete unikátna.
Slovenskí vedci skúmajú rastliny z Černobyľu a ich schopnosť prispôsobiť sa na radiáciu. Vedecký tím okolo Martina Hajducha z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV dostáva vzorky z černobyľských políčok od začiatku výskumného projektu v roku 2007.
Políčka rastlín
Keďže ide o rastliny z kontaminovanej oblasti, nemôžu Černobyľ opustiť. "Naši ukrajinskí kolegovia sa o tieto políčka starajú a musia nám proteíny, s ktorými pracujeme, zo semien vyizolovať. Až potom sa môžu poslať na Slovensko,“ vysvetľuje členka výskumného tímu Daša Gábrišová.
Okrem sóje a ľanu, ktoré sa posadili na začiatku projektu, skúmajú aj kukuricu, jačmeň a repku olejnú. Vedci začínajú skúmať už šiestu generáciu černobyľských rastlín novu technológiou – hmotnostnou spektrometriou.
Výskum slovenských vedcov mapuje vplyv radiácie na úroveň proteínov pomocou rôznych druhov experimentov.* "Kolega robí experimenty na šiestej generácii. Semená z rastlín, ktoré rástli predtým na kontaminovaných pôdach, sa teraz presádzajú naspäť do nekontaminovanej pôdy, pričom bude sledovať zmeny,“* hovorí Gábrišová. Iný experiment odhalil, že semená druhej generácie rastlín majú viac oleja, ako je bežné.
Aktivácia proteínu
Vedci doposiaľ skúmali, či sú proteíny vo vzorkách prítomné a v akom množstve, no Gábrišová začína skúmať aj ich posttranslačné modifikácie pomocou hmotnostnej spektrometrie.
"Vďaka nim budeme vedieť, či sú proteíny vo vzorkách aj aktivované a do akých procesov sú zapojené. V nekontaminovaných vzorkách je proteín síce prítomný, ale je neaktivovaný. Ak je to v kontaminovaných naopak, môžete povedať, že aktivácia proteínu je jeden z mechanizmov, ktorým sa rastlina dokáže ubrániť alebo reaguje na zvýšenú rádioaktivitu,“ vysvetľuje vedkyňa.
Čítajte aj: Greenpeace upozornila na následky Černobyľu
Najmenej rádioaktivity je podľa Gábrišovej v semenách, lebo rastliny sa primárne snažia ochrániť svoje „potomstvo“, naopak, najviac sa jej usádza v koreňoch, ktoré sú priamo v pôde. Rastlina sa teda z generácie na generáciu od rádioaktivity „čistí“, čo by sa mohlo dať v budúcnosti využiť.
"Teoreticky by bolo možné využiť zamorené územia na pestovanie plodín, z ktorých viete získať technický olej na biopalivá,“ hovorí biologička, no dodáva, že zatiaľ ide o mladý a svetovo unikátny výskum, pri ktorom sa ťažko odhaduje, či sa pôda bude dať niekedy využiť na pestovanie technických plodín.
Ilustračné foto, TASR