Rôzne Zo Slovenska

Slovensko malo vyše 160 úzkorozchodných železničiek: Niektoré sa zachovali dodnes

Na Slovensku nájdeme množstvo zaujímavostí. Medzi nimi aj zvyšky množstva úzkorozchodných železničiek.

Ilustračný obrázok k článku Slovensko malo vyše 160 úzkorozchodných železničiek: Niektoré sa zachovali dodnes
Zdroj: TASR

Lesná železnica pri Pribyline je zachovaným zvyškom celej siete úzkorozchodných tratí v údolí Čierneho Váhu. Považská lesná železnica bola jednou zo 102 lesných železníc na Slovensku. K nim možno prirátať 11 poľných, vyše 40 banských a 8 osobných tratí.

Na celom území sa vybudovalo viac než 160 úzkorozchodných tratí. Ide o trate s rozchodom 760 resp. 600 mm, v niektorých prípadoch i viac (1000 mm) alebo menej (banské železnice s rozchodom okolo 500 mm). Vo väčšine Európy, ale aj v Číne či Severnej Amerike sa používa rozchod koľají 1435 mm.

Toto je prehľad najznámejších lesných železníc, ktoré sa podarilo zachovať alebo sa obnovujú.

Čiernohronská lesná železnička

S celkovou dĺžkou 132 km bola najdlhšou na Slovensku. Fungovala v rokoch 1909–1982, jej rozchod bol 760 mm. Z pôvodnej trate sa zrekonštruoval úsek z Čierneho Balogu do Hronca a do Vydrovskej doliny s dĺžkou 12 kilometrov.

Po zrušení sa železnicu vďaka dobrovoľníkom podarilo obnoviť od 1. mája 1992. Národná kultúrna pamiatka je zachovaná a prevádzkovaná v dĺžke 16 km, jej majiteľom je nezisková organizácia vytvorená združením obcí Mikroregión Čierny Hron.

Kysucko-oravská lesná železnička

Predstavovala komplex tratí s dĺžkou 110 km. Z toho 61 kilometrov bola hlavná trať, zvyšok tvorili odbočky, ktoré sa budovali, rušili, predlžovali alebo skracovali podľa potreby odvážať vyťažené drevo. Pracovala v rokoch 1916–1973, rozchod trate bol takisto 760 mm.

Zachoval sa úsek medzi Chmúrou (Vychylovka) a Tanečníkom (Oravská Lesná) s unikátnym úvraťovým systémom. V roku 1991 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku SR a je v správe Kysuckého múzea. Úvraťová železnica znamená, že trať prekonáva na malom úseku (1,5 km) veľké prevýšenie (vyše 217 metrov). Úvrať je miesto s výhybkou – vlak prejde určitý úsek, v úvrati zmení smer a ďalšiu časť stúpania prekoná cúvaním. Postup sa opakuje, kým sa nedostane do cieľa.

Považská lesná železnica

Bola systémom tratí s dĺžkou 107 kilometrov a rozchodom 760 mm. Slúžila na dopravu dreva ale aj ľudí v širokom okolí Liptovského Hrádku v rokoch 1912–1972. Vlaky dosahovali najvyššiu rýchlosť 15 km/h.

Hlavná trať viedla z Liptovského Hrádku do Staníkova, čo bolo 40 km, pribudli odbočky Benkovo, Ipoltica, Svarín, Vyšný Chmelianec a Liptovská Teplička. Časť vozidiel a koľajníc sa presťahovala do Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Zrekonštruovaný úsek by sa mal budúci rok sprístupniť verejnosti.

Smolenická lesná železnica

Išlo o komplex tratí v Malých Karpatoch v okolí Smoleníc a Dobrej vody s dĺžkou 76 kilometrov. Fungovala v rokoch 1910 až 1972. Železnica pôvodne patrila k fabrike na spracovanie dreva, ktorú pri Horných Orešanoch v roku 1883 založil vtedajší majiteľ panstva gróf Pálffy.

K vyše 70 kilometrom trate na parnú prevádzku s rozchodom 600 mm treba prirátať ešte konské trate na zvážanie dreva s dĺžkou 40 km a rozchodom 760 mm. Tie dojazdili už v roku 1947, parná časť doslúžila v roku 1960. Po roku 1972 bola trať demontovaná, ostali len viditeľné časti násypov v lesoch a ako relikt tiež Lesná železnica Katarínka neďaleko obce Naháč s dĺžkou 400 metrov.

Nitrianska poľná železnica

Trať s rozchodom 760 mm sa nachádza v areáli Slovenského poľnohospodárskeho múzea (SPM) a Výstaviska Agrokomplex Nitra.

Trať s dĺžkou 1,6 km je spomienkou na poľné železnice. Najdlhšia z nich (100 km) bola vybudovaná v okolí Sládkovičova a bola v prevádzke v rokoch 1906–1952, nasledovala 75-kilometrová trať pri Šuranoch z rokov 1912–1962. Trať z Pohronského Ruskova do Želiezoviec merala 65 km a bola v prevádzke v rokoch 1912–1984. Práve z jej torza vnikla železnička v Nitre.

Ďalšími lesnými železnicami s dĺžkou nad 10 km, ktoré sa zachovali ešte po 2. svetovej vojne, boli napríklad trate:

  • Topoľčany – Podiel (46 km, 760 mm, 1910–1972)
  • Topoľčianky – Husárovo (38 km, 760 mm, 1916–1970)
  • Žarnovica- Brod (34 km, 760 mm, 1923–1966)
  • Ľubochňa – Močidlá (31 km, 760 mm, 1904–1966 – trať bola elektrifikovaná a prepravovali sa tu aj ľudia)
  • Vígľaš – Kyslinky (26 km, 760 mm, 1906–1975)
  • Hriňová – Periská (26 km, 760 mm, 1906–1962)
  • Lednické Rovne – Suchý potok – Zubák (26 km, 760 mm, 1920–1959, išlo o úvraťovú železnicu)
  • Malacky–Rohožník–Šimková-Hubalová (25 km, rozchod 600 mm, roky 1892–1965)
  • Hontianské Tesáre – Ladzany – Klastava – Záholík (23 km, 760 mm, 1914–1952)
  • Solivar – Prešov – Stavenie (23 km, 1917–1956)
  • Kamenica nad Cirochou – Habeš (17,2 km, 760 mm, 1905–1973)
  • Vranov n. Topľou – Čemerné – Roztoky – Hruš. Jarok – Zámutov (17 km, 760 mm 1905–1957)
  • Spišská Nová Ves – Novoveská Huta (17 km, 760 mm, 1921–1957)
  • Remetské Hámre – Morské oko (16 km, 760 mm, 1894–1973)
  • Moravský Ján – Lakšárska Nová Ves – Tŕnie/Kobyliarka (15,6 km, 760 mm, 1919–1947)
  • Ľuborča – Podkopaná (14 km, 760 mm, 1901–1965)
  • Závadka nad Hronom – Fabová (14 km, 760 mm, 1916–1965)
  • Sučany – Struháreň (11 km, 600 mm, 1917–1965)

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR

Rýchle správy

Najčítanejšie