Spomienka na obete povodní: Ničivý živel zobral život viacerým Prešporčanom

Jednou z najhorších bola povodeň na Dunaji 5. februára 1850, kedy o život prišlo šesť Prešporčanov. Dnes na nich spomínali pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku.

Pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) si v utorok uctili obete ľadových povodní v Bratislave. V Primaciálnom paláci na Nádvorí svätého Jana Nepomuckého položili veniec pod pamätnú tabuľu s nápisom Na pamiatku obetiam povodní.

Mrazivé povodne

„Jednou z najhorších bola povodeň 5. februára 1850, kedy o život prišlo šesť Prešporčanov. Preto sme sa tu dnes zišli,“ povedal v príhovore riaditeľ Odštepného závodu SVP Bratislava Jozef Dúcz.

Zároveň pripomenul ďalšie zimné povodne. Najstaršia známa bola v januári 1809. Vtedy Zuckermandel, Vydrica, Hlavné a Primaciálne námestie boli úplne pod vodou. Najviac to postihlo Petržalku, takmer všetkých 127 domov bolo zrovnaných so zemou. Väčšinu obyvateľov sa vďaka trom lodníkom podarilo zachrániť, zahynula stará žena a malé dievča.

Ľad bombardovali

Počas ľadovej povodne v roku 1813 boli domy na Laurinskej ulici a pri Rybárskej bráne prístupné iba loďkami. Cez tuhú zimu 1927/1928 ľad na Dunaji vytlačil všetky plavidlá na brehy, pretrhal laná a zlámal železné lodné mostíky. V zime 1947 Dunaj zamrzol v dĺžke 12 kilometrov. Letectvo zhodilo na ľadovú pokrývku 250 kilogramov bômb, voda sa však vyliala najmä do Petržalky. Dunaj zamrzol aj v roku 1956, kedy hrúbka ľadu z krýh dosahovala až 1,8 metra. Ten opäť rozrúšali leteckým bombardovaním.

K vytvoreniu ľadochodu na Dunaji došlo v roku 1964. Posledné ľadochody boli v januári 2006 i februári 2012 a 2017. Nedosiahli však úroveň zamrznutia vo februári 1956 a na prelome rokov 1963–1964, kedy Dunaj zamrzol po celej dĺžke od Viedne až po ústie do Čierneho mora.

„Počasie čoraz viac ohrozuje stav riek. Našou úlohou je citlivo zasahovať do ich toku a vytvárať účinné protipovodňové opatrenia. Tie sme na Dunaji vykonali v rokoch 2006 až 2009,“ dodal Dúcz.

Zdroj: TASR