Svätenie veľkonočných jedál na Zemplíne zostalo nezmenené: Aký je váš sviatočný košík?
Princíp posväcovania veľkonočných jedál na Zemplíne zostal nezmenený, vo väčšine sa dodnes táto tradícia aj dodržiava. Obsah košíka je však vo viacerých prípadoch modernejší.
Uviedol to etnológ Vihorlatského múzea v Humennom Jozef Fundák. Nechýba v ňom ani v súčasnosti tradičná hrudka, ktorú v tejto oblasti pripravujú na viaceré spôsoby.
Tradičná veľkonočná hrudka
„Prvým typom je hrudka vyrobená z mlieka a syridla, ktorá sa dáva do určitej formy. V niektorých obciach sa pripravuje z vajec a mlieka, niekde sa dokonca aj zapeká,“ vysvetlil. Ďalšou dôležitou súčasťou košíka je tzv. pascha resp. paska. „Je to vlastne kysnutý koláč, ktorý sa pripravoval špeciálne na Veľkú noc. Potom to boli rôzne údeniny, ako je klobása, slanina a podobne. K tomuto patrili vajíčka ako symbol týchto sviatkov, znovuzrodenia a v tom jarnom období aj nového života,“ doplnil.
Do košíka chren i pálenka
K tradičným pokrmom patrí aj cvikla a chren, do košíkov ich vkladali hlavne v rusínskych obciach. „Niektorí ľudia dávali v minulosti svätiť aj pálenku,“ uviedol Fundák s tým, že sa to nestretlo s pozitívnym ohlasom cirkvi. Tento zvyk však podľa neho v niekoľkých prípadoch pretrváva dodnes. Mliečne výrobky v ňom tiež nesmeli chýbať, tradičné maslo nahradil baranček. Z modernejších potravín, ktoré sa vo veľkonočných košíkoch objavujú, spomenul čokoládové vajíčka či ovocie.
Po nedeli sa najmä mládenci pripravovali na Veľkonočný pondelok. Na východnom Slovensku bola preň podľa etnológa typická oblievačka, západ zas charakterizovala šibačka. „Postupne sa to prelína. V súčasnosti už nie je ojedinelé u nás vidieť chlapov s korbáčmi,“ poznamenal. V minulosti chlapci používali na oblievačku výlučne vodu z potoka. „Takú tú tradičnú oblievačku, niekde aj s vozom, koňmi a hudbou ako kedysi, dodržiavajú väčšinou už len členovia folklórnych súborov. Je to taký úkaz pre obyvateľov, že môžu vidieť, ako to asi približne vyzeralo v minulosti,“ poznamenal. K modernejším záležitostiam podľa neho patrí kropenie voňavkami.
Po pôste oslavy
Večerné zábavy boli podľa Fundáka dopytom obyvateľov po dlhom 40-dňovom pôste. Usporadúvali ich najmä mládenci na základe celodennej výslužky od dievčat. „V minulosti to boli väčšinou naturálie ako zdobené kraslice, ale takisto jedlá alebo aj pálenka,“ uviedol s tým, že v súčasnosti ich najmä u mladšej generácie nahradili čokoládové vajíčka či zajace a tiež peniaze.
„Tradície v minulosti vytvárali akési vzory správania v rámci lokálneho spoločenstva. Nedodržiavanie niektorých úkonov mohlo mať podľa tradičných predstáv za následok napr. choroby, nešťastie, zlú prosperitu v hospodárstve a podobne. Zároveň človek, ktorý žil niekde na dedine alebo v malom meste, sa riadil tradíciami, aby nevyčnieval z davu,“ vysvetlil etnológ striktné dodržiavanie zvyklostí. Ak tak jednotlivec nerobil, ľudia ho vraj odsudzovali, vyslúžil si aj posmešky alebo ho dokonca vyčleňovali z lokálneho spoločenstva.
„Dnes tým, že je spoločnosť viac tolerantná, prevláda v nej pluralita názorov a jednotlivec nie je viazaný tými vzormi správania, upúšťa od nich,“ vysvetlil. Podľa Fundáka sú však tradície spojovacím prvkom v našej spoločnosti. „Myslím si, že sa k nim hlási zatiaľ väčšina,“ uzavrel.
Foto: ilustračné