SVET O SLOVENSKU: Ponocujete? Koledujete si o zdravotné problémy!

Britský portál Spectator Health priniesol štúdiu, ktorá odhaľuje zdravotné riziká ponocovania. Všetko sa točí okolo prirodzených hladín cukru v krvi a sklonu vyjedať chladničku neskoro večer. Ak totiž niekto zostáva hore do neskorých nočných hodín, väčšinou aj večeria pomerne neskoro a pridáva si aj rôzne nočné maškrty, ktorými zaháňa hlad. Slováci však zo štúdie vyšli celkom priaznivo.

Hrozby ponocovania

„Ľudia, ktorí sú nočné sovy, majú väčšinou aj nezdravý jedálniček, konzumujú viac alkoholu, cukrov, kofeínu a jedál rýchleho občerstvenia v porovnaní s tými, ktorí sú ranné vtáčatá,“ píše Spectator Health.

Tí, ktorí ponocujú, zvyčajne vynechávajú raňajky a posúvajú si príjem jedla na neskoršie hodiny. Výsledkom sú stravovacie problémy. Ich strava podľa portálu obsahuje menej zeleniny a vlákniny. Nočné sovy jedia menej jedál za deň, ktoré sú však väčšie, čo neprospieva zdraviu.

„Ľudia, ktorí chodia spávať neskoro, majú 2,5-krát vyššiu pravdepodobnosť výskytu cukrovky ako tí, čo uprednostňujú ranné vstávanie,“ uvádza Spectator Health. Vysvetľuje to tým, že hladina cukru v krvi prirodzené klesá k večeru. Ak však niekto prijíma veľké jedlá neskoro, hladina cukru sa zvyšuje, čo negatívne ovplyvňuje ich metabolizmus a narúša prirodzený biologický proces.

Porovnanie so Slovákmi

Spectator Health píše, že preferencia ponocovania alebo skorého vstávania záleží od životného cyklu, etnicity i spoločnosti. „Štúdie dokázali, že Nemci majú väčšiu pravdepodobnosť byť nočnými sovami ako Indovia a Slováci,“ uvádza portál.

Je zaujímavé, že 90 percent detí vo veku do dvoch rokov sú ranné vtáčatá. To sa však postupne mení a kým oslávia šieste narodeniny, je to už len 58 percent a toto číslo ďalej klesá až do puberty. „Uprednostňovanie ponocovania pokračuje zhruba do veku 50 rokov a potom sa postupne začína opäť vracať k typu ranné vtáča,“ dodáva portál.

Foto: ilustračné