SVET O SLOVENSKU: Temná stránka slovenskej agresie v Poľsku
Naši severní susedia dodnes s horkosťou spomínajú na 1. september 1939, keď na ich krajinu po boku hitlerovského Nemecka zaútočila aj slovenská armáda. Dôvodom boli územné zisky.
Predstavy o slovanskej spriaznenosti a holubičej povahe dostávajú ťažké trhliny pri pohľade na detaily (nielen) historických konfliktov. V medzivojnovom období 20. storočia Poliaci považovali Slovákov za spriatelený národ. Hoci mali územné spory, Varšava nepredpokladala, že vojenské nebezpečenstvo by mohlo hroziť aj zo slovenskej strany. V deň rozpútania druhej svetovej vojny, teda 1. septembra 1939, však Poľsko napadli nielen nemecké ale aj slovenské vojská. O téme píše poľský portál The first News.
Zabudnutá história
„Slovenská účasť na invázii Poľska je temnou stranou v histórii tejto krajiny,“ píše The first News. Detailne popisuje, ako pred 79 rokmi slovenské vojská pomohli Nemcom dostať Poliakov na kolená. „Mnoho ľudí dnes už nevie, že 50-tisíc slovenských vojakov prekročilo južnú poľskú hranicu,“ dodáva poľský portál.
Pre Poliakov to bolo veľké prekvapenie. „Nikto nečakal takýto útok od Slovenského štátu,“ píše The first News. Dôvodom bol najmä fakt, že Varšava vnímala stranu Jozefa Tisa ako spriatelenú. Portál však férovo uvádza, že vojenskej agresii predchádzali územné spory.
„Jozef Tiso zdôvodnil inváziu obavami z útoku zo strany poľskej armády, ktorá od roku 1938 okupovala slovenské územia severného Spišu a Oravy.“ Okrem toho Poľsko sa tiež postavilo na stranu Maďarska, ktoré po Viedenskej arbitráži zabralo rozsiahle časti južného Slovenska.
Minimálne obete
The first News pripomína, že napadnutie Poľska prinieslo Slovenskému štátu územné zisky v podobe spišských a oravských území, ako aj región Nowy Targ. Spolu tam žilo 34-tisíc obyvateľov. Pre tých znamenalo pričlenenie k Slovenskému štátu ťažké časy.
„Slováci začali odstraňovať všetky znaky a symboly, ktoré pripomínali poľskú národnosť,“ píše poľský portál. Medzi najviac prenasledované osoby patrili poľskí kňazi a učitelia, z ktorých mnohí skončili vo väzení. Povinným jazykom sa stala slovenčina.
Vojenský útok slovenskej armády nezanechal veľa priamych obetí. Slováci však zajali 1350 poľských vojakov a väčšinu z nich potom vydali do rúk Nemcom a Sovietom.
Portál pripomína, že na začiatku konfliktu sa Poliaci nedokázali zmieriť s tým, že majú bojovať proti Slovákom ako nepriateľom a zhadzovali dokonca letáky, ktorými ich vyzývali, aby útok zastavili. Všetky snahy o povestnú slovanskú vzájomnosť však boli márne.
Foto: ilustračné