SVET O SLOVENSKU: Vlk sa vyjadruje bohatšie ako krčmový povaľač
Do susedného Česka prúdia vlci z okolitých krajín, ale domáci si na nich nevedia zvyknúť. Psovitú šelmu vnímajú ako krvilačného tvora z rozprávky o Červenej čiapočke, aj keď na človeka neútočí.
Slovenský ochranár Juraj Lukáč z Vlčích hôr na východe Slovenska sa snaží vysvetľovať českým čitateľom, že vlk je užitočné zviera, ktorého sa nemusia báť. V rozhovore pre český magazín Víkend MF DNES zaujímavo približuje, ako táto vzácna šelma žije, aké prostredie vyhľadáva a prečo sa pokojne zatúla až do okolia Prahy. Väčšina čitateľských reakcií pod článkom je veľmi priaznivá. Niektorých však nič na svete nepresvedčí o tom, že vlk nie je pre človeka nebezpečný.
Vlci “pražáci”
Česi vyhubili svoju pôvodnú populáciu vlkov niekedy okolo roku 1874. Príroda si však cestičku vždy nájde a tak sa zhruba od deväťdesiatych rokov minulého storočia tieto krásne divé šelmy začali vracať do českých lesov späť. “Dnes žijú v Beskydách, Jeseníkoch, Lužických horách, na Šumave a inde. Z oblasti Máchovho jazera migruje svorka aj s mláďatami až do stredných Čiech a do okolia Prahy,” prekvapivo uvádza český magazín.
Vysvetlenie návratu vlkov do Česka ponúka v rozhovore slovenský ochranár Juraj Lukáč: “Dôvodov je viac a patrí sem aj fakt, že od roku 1992 sú u vás v Česku vlci celoročne chránení.” Šelmy tak nachádzajú na moravskej a českej pôde pokoj, pretože trebárs na Slovensku je určitý regulovaný odstrel povolený.
Lukáč tiež vyvracia utkvelú predstavu, že vlk vyhľadáva len husté lesy a vysoké hory. “Tam mu chýba jeho typická korisť – menšie zvieratá ako zajace, diviaky a srnčia zver. Než by mala svorka naháňať statného horského jeleňa, radšej vbehne medzi polia a chytí si tam zopár zajačikov. Česká krajina v okolí Máchovho jazera je preto pre vlkov najprirodzenejšia.”
Útoky sú mýtus
Knihy Jacka Londona, či rozprávkové príbehy vštepili ľuďom predstavu, že vlk útočí aj na človeka a preto ho treba likvidovať. Podľa Lukáča je to veľký mýtus: “Na Sibíri trebárs hovoria, že vlci niekoho zožrali, ale v skutočnosti keď sa do neho pustili, bol už mŕtvy. Vlk ľudí nenapadá, nie sú pre neho korisť. Na Slovensku, kde s nami vlci žijú odjakživa, sa ich miestni neboja. A to napriek strašidelnej historke, ktorá sa rozpráva v okolí Medzilaboriec,” cituje MF DNES slovenského ochranára.
Krvavý východoslovenský príbeh sa vraj odohral v noci, keď sa mladý pár vracal z tanečnej zábavy. Zrazu ich napadla svorka vlkov. Chlapec stihol vyliezť na strom, ale dievča šelmy roztrhali na kusy. Lukáč trefne zdôrazňuje, že obchádzal danú lokalitu a pýtal sa ľudí, kde a komu presne sa to stalo. Vždy dostal rovnakú odpoveď – u nás nie, ale vo vedľajšej dedine. Keď prišiel do vedľajšej dediny, opäť ho poslali ďalej a tak stále dokola…
Vlk v podobe domestikovaného psa žije s človekom už sto tisíc rokov a majú veľa spoločné. “My máme rodiny, oni majú svorky, v ktorých sa zložito dorozumievajú. Hlasom, postojom a ďalšími spôsobmi si dokážu odovzdať viac ako štyri tisíc významov. V jazykovednom ústave mi potvrdili, že bežný Slovák v krčme používa tak 800 slov, takže vlk má päťkrát väčšiu slovnú zásobu,” dodáva Lukáč pre český magazín.
Foto: ilustračné