Toto je ŠIALENÉ: Ceny nehnuteľností sa na Slovensku viac ako ZDVOJNÁSOBILI

Od roku 2010 sa ceny nehnuteľností na Slovensku viac ako zdvojnásobili. Napriek negatívnemu demografickému vývoju môže byť bývanie ešte drahšie. Platí to predovšetkým pre veľké mestá, do ktorých sa ľudia sťahujú napríklad z vidieka. Vyplýva to z aktuálnej správy investičnej platformy Portu. Tomuto trendu napomáha aj postupné znižovanie členov jednej domácnosti.

Šialené čísla

Ceny nehnuteľností na Slovensku od roku 2010 vzrástli o 110 percent, v susednom Česku to bolo ešte viac – až o 158 percent. Obe krajiny sa tým podľa dát Eurostatu zaradili medzi tie štáty Európy, kde bývanie zdraželo najviac. V celej Európskej únii totiž ceny nehnuteľností v sledovanom období stúpli o 62 percent. Najhoršia je situácia v Maďarsku, kde bývanie zdraželo až o 291 percent.

Okrem krajín strednej Európy sú na tom zle aj tie pobaltské s rastom cez 150 percent.

Opačná situácia bola podľa spoločnosti v Taliansku, kde ceny dokonca klesli, vo Fínsku zas stagnovali. „Realitný trh starého kontinentu tak z pohľadu cenového vývoja môžeme rozdeliť na dve skupiny: v prvej sú stredo- a východoeuróspke krajiny s dynamicky rastúcimi cenami. V druhej stabilnejšie či stagnujúce trhy predovšetkým západnej Európy,“ približuje analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.

Strach z inflácie

Krátkodobý vývoj v posledných rokoch poukazuje v prípade cien bývania na dominanciu štrukturálnych faktorov nad krátkodobým cyklom. „V rokoch 2022 a 2023 došlo vo viacerých európskych krajinách k poklesu cien nehnuteľností, ktoré tým reagovali na rast úrokových sadzieb hypoték a zhoršenie dostupnosti financovania. To sa prejavilo na poklese záujmu o nové bývanie, čo sa logicky muselo premietnuť aj do jeho cenotvorby. Obzvlášť tvrdý bol tento dopad na Slovensku, kde úrokové sadzby z hypotekárnych úverov patrili medzi najnižšie v Európskej únii, no v nasledujúcich rokoch prudko vzrástli,“ uvádza analytik.

Napríklad v roku 2021 podľa údajov Národnej banky Slovenska dosiahla priemerná úroková sadzba pri nových hypotékach s fixáciou jeden až päť rokov 0,97 percenta p.a. O rok neskôr to už bol viac ako dvojnásobok (1,95 percenta), v roku 2024 priemerné úroky s danou fixáciou stúpli už na 4,10 percenta. V nasledujúcom období začal pokles pod úroveň štyroch percent. „Vojna USA voči Iránu však tento pozitívny trend otočila. Strach z rastúcej inflácie prinútil centrálne banky pristupovať opatrnejšie k základným úrokovým sadzbám. Výsledkom je, že aj tie komerčné už na Slovensku vo viacerých prípadoch pristúpili k zdražovaniu hypoték," dodáva Malina.

Nožnice sa roztvárajú

Aj tento pokles úrokových sadzieb v kombinácii s odloženým dopytom pomohol stabilizácii trhu, v roku 2025 už bývanie opäť zdraželo. „Podľa dát Eurostatu naviac dochádza k roztváraniu nožníc medzi cenou bývania a nájmov. Výsledkom je, že kým bývanie v celej EÚ zdraželo od roku 2010 o spomínaných 62 percenta, v prípade nájmov to bolo iba o 30 percent," konštatuje spoločnosť. Slovensko sa od priemeru príliš neodlíšilo – bývanie v podnájme zdraželo o 33 percent, v Česku to bolo až 69 percent.

Výsledkom rýchleho rastu cien nehnuteľností je znižovanie jeho dostupnosti, predovšetkým vo väčších mestách. Podľa analýzy NBS sa ceny nehnuteľnosti postupne vzďaľujú od svojho rovnovážneho stavu. Bývanie vlani prvý krát za ostatné tri roky zdraželo vo výraznejšej miere než ostatné tovary a služby a prekonalo rast príjmov domácností. Tie sa zároveň začali v prepočte na platy aj viac zadlžovať.

Bratislava potrebuje 123-tisíc nových bytov

Problémom je aj nízky stav rozostavaných a skolaudovaných nových bytov, ktorý nestačí nasycovať dopyt. „Počet obyvateľov Slovenska síce klesá, no s ním sa znižuje aj počet členov jednej domácnosti. Mnoho ľudí sa zároveň sťahuje do krajských miest, čím sa tlak na rast cien bývania zvyšuje," upozorňuje spoločnosť. Ilustruje to analýza Metropolitného inštitútu Bratislavy, podľa ktorej bude hlavné mesto do roku 2050 potrebovať vyše 123-tisíc nových bytov.

„Najmä vo veľkých mestách je tak nutné s rastúcimi cenami stále počítať. Vidiek sa síce do určitej miery vyľudňuje, no pre mestá ako Bratislava to neplatí. Ak nepríde k razantnému zvýšeniu tempa výstavby, čo sa zatiaľ nejaví ako pravdepodobné, bude kúpa nového bývania patriť medzi najväčšie finančné výzvy, ktorým ľudia na Slovensku čelia. A tomu by mali prispôsobiť aj svoje finančné správanie sa a tvorbu dlhodobých úspor, ktorú nie je dobré podceňovať,“ uzatvára Malina.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné