Trabant oslavuje: Bakelitové čudo brázdilo socialistické cesty od roku 1957

Je až neuveriteľné, čo všetko dokázali naši rodičia vtrepať do tohto legendárneho auta a kam až boli schopní v ňom docestovať. Trabant bol „členom“ mnohých socialistických rodín a dodnes na neho s láskou spomíname.

Symbol socialistického bloku

Toto bakelitové čudo po prvý raz vyrobili 7. novembra v roku 1957. Je produktom východonemeckej automobilky Sachsenring v meste Zwickau. Odvtedy, až do ukončenia produkcie v roku 1991 zišlo z výrobného pása 3,2 milióna Trabantov.

Vozidlo sa stalo symbolom socialistického bloku, jazdilo vo všetkých krajinách Varšavskej zmluvy i mimo nej. Dnes je mimoriadne ceneným zberateľským artefaktom.

V 80-tych rokoch sa stalo autíčke mimoriadne populárne aj v niekdajšom Česko-Slovensku. Okrem NDR bol zvlášť rozšírený aj v Maďarsku.

V tých časoch sa nemyslelo na emisie. Auto malo neekologický, vzduchom chladený dvojtaktný dvojvalcový motor s objemom 600 cm3. Ako palivo slúžila zmes benzínu a oleja M2T. Keďže nemalo ukazovateľ stavu paliva, bola pridaná mierka (palička), ktorá po zasunutí do nádrže ukázala hladinu paliva. Priemerná spotreba bola asi 6 litrov/100 km.

Typická karoséria

Pri výrobe po prvý raz použili karosériu z duroplastu, ktorá sa stala pre toto auto typickou. Vyrábal sa vo verziách Standard, S a De Luxe, v karosériových variantoch limuzína a kombi. Existovala aj verzia Tramp s plátennou strechou a dverami, ktorú využívala polícia v NDR.

Model si získal ironickú prezývku PVC jaguár alebo BMV – Bakelitové Motorové Vozidlo.

Vyrábal sa aj v prevedení pre invalidov – tzv. Hycomat, ktorý mal ovládanie spojky na radiacej páke. Prvým typom bol Trabant 600 s oblými tvarmi karosérie, nástupcovi Trabant 601 s hrdým názvom Limousine alebo Combi pribudli hranatejšie tvary.

Prevodovka bola 4 stupňová s radiacou pákou pod palubnou doskou. Karoséria bola dvojdverová plus zadné dvere v prevedení Combi, mala oceľový skelet s prilepenými plátmi plastu. Bol určený pre 4 osoby