Tréner bystrických florbalistiek musí splniť sľub: Čo zažije s hráčkami po triumfe v 1. lige?

1. slovenská liga žien vo florbale spoznala svojho víťaza v nedeľu v ZŠ Sama Cambela v Slovenskej Ľupči. Prvýkrát v histórii sa ním stal 1.FbK Quick Sport Banská Bystrica. Naše florbalistky mali prvenstvo vo svojich rukách, keď potrebovali zvíťaziť nad Trenčínom aj Partizánskym. Úvodný súboj dievčatám vyšiel a vyhrali ho 4:2. Partizánskemu nedali šancu a po jednoznačnom výsledkov 9:1 sa mohli začať oslavy.

Po posledných zápasoch tréner Zdenko Babík zhodnotil výkon svojich zverenkýň…

V prvom aj v druhom zápase sme prvý gól inkasovali, no vôbec nás to nezlomilo, práve naopak. Dievčatá si verili a zápasy prevzali do svojích rúk. Vrcholom bol posledný zápas, pred skvelými divákmi, excelentný výkon môjho družstva proti Partizánskemu a otočenie výsledku z 0:1 na 9:1.

S odstupom času, aké sú vaše pocity po zisku titulu?

Pocity sú úžasné, euforické, plné radosti. Nezabudnuteľný pocit radosti a snažíme sa, užiť si to, ako najlepšie vieme.

Je to historicky prvý titul pre banskobystrické florbalistky?

Je to prvý titul nie len pre naše florbalistky, ale aj prvý titul vo florbale pre Banskú Bystricu a pre celý Banskobystrický kraj v celoštátnej lige.

Ušlo sa nejaké individuálne ocenenie aj dákym z vašich hráčok?

Ocenené hráčky neboli, aj keď si myslím, že by tak náš zväz mohol urobiť. V kanadskom bodovaní na webe SZFB celej našej lige je Alenka Martinková na 1. mieste so 49 bodmi, naša kapitánka Janka Hríbiková na 2. mieste so 45 bodmi, a to lepšie umiestnenie ešte potvrdzuje aj 6. miesto Andrei Řezánkovej s 33 bodmi. V prvej desiatke nemá iné družstvo ani dve hráčky a my dokonca až tri.

Ako dlho sa už venujete florbalu a jeho trénovaniu?

Otázka na zamyslenie, ako to všetko začalo. Keď si pomyslím, že sám som sa venoval 15 rokov individuálnemu športu a to chôdzi, o to je to zaujímavejšie. Vždy som mal blízko aj k ním športom a aj k tým kolektívnym. O florbale som nevedel prakticky nič, no bolo to niečo nové. Florbalu som sa začal venovať od roku 2010, kde som začal na ZŠ Moskovská ako začínajúci učiteľ učiť telesnej výchovy. Tam sme sa začali s dievčatami pripravovať na obvodné kolo ZŠ vo florbale dievčat.

Spomínate si, ako sa vám darilo v začiatkoch?

Podarilo sa nám postúpiť až na školské Majstrovstvá Slovenskej republiky v Nemšovej, kde sme skončili na predposlednom 7. mieste. To bol prvý impulz, založiť klub, no nemal som ani tušenie, kam to až dotiahneme. ZŠ Moskovská v Banskej Bystrici má doposiaľ už na svojom konte osem titulov z obvodných kôl, štyri tituly z krajských školských kôl a už aj dve 3. miesta zo školských Majstrovstiev Slovenskej republiky. Už v roku 2011 sme sa prihlásili do 1. ligy žien. Dievčatá som zháňal kade – tade, aby sme aspoň mohli ako – tak hrať. Skončili sme na predposlednom 7. mieste. Nasledujúcej sezóne 2012/2013 sme skončili zase na 7. mieste, a to len s jedným víťazstvom a jednou remízou.

Kedy prišiel taký prvý väčší florbalový úspech?

Následne som začal pracovať ako tréner florbalu a atletickej chôdze na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. S tým som už dokázal skončiť na stredoškolských Majstrovstvách Slovenskej republiky na 4. mieste a teraz v apríli si chceme doviesť medailu. V sezóne 2013/2014 sme svoje postavenie v tabuľke vylepšili a skončili sme na 5. mieste a to sme dokonca už mali šancu bojovať aj o 3. miesto. Môj najväčší florbalový úspech prišiel po 5 rokoch trénovania, keď sme aktuálne vyhrali celoštátnu 1. ligu žien.

S akými problémami ste sa museli popasovať v tejto sezóne?

Problémov je stále veľa a každú sezónu. Najväčšie starosti sú so všetkou organizáciou a s peniazmi. Vôbec to nie je jednoduché. Ťažko opísať, koľko času a nervov to je, robiť niečo tak náročné ešte popri práci. Samozrejme, nie je to len o družstve žien, ale aj o družstvách mládeže. Od založenia klubu (štyri sezóny) hralo alebo hrá regionálnu ligu spolu 21 mládežníckych družstiev. Organizačne mám všetko na starosti ja, v klube som predseda, sekretár, tréner, zdravotník, psychológ, servis-man dokonca niekedy aj šofér. Čas venovaný florbalu je aj na úkor mojej vlastnej blízkej rodiny a mojej dvojročnej dcéry Nellky. Týmto sa chcem mojej rodine poďakovať za nesmiernu trpezlivosť. O peniazoch by som mohol napísať bestseller. Financie nám treba, ako to je všade.

Na čo všetko potrebuje florbalový klub peniaze a kto to zatiaľ financuje?

Najväčšie náklady idú na cestovanie, stačí si pozrieť akých súperov sme v lige mali. Ďalšie financie sú potrebné na prenájom haly, či už na tréningy alebo zápasy. Náklady, ktoré sú spojené s fungovaním klubu, sú aj na rozhodcov a samozrejme musíme rátať s poplatkami spojené s prihlasovaním družstiev na SZFB. Len na štartovné danej vyhratej ligy musel klub zaplatiť 250 eur. Na začiatku založenia nám pomáhali rodičia a ich známi, dnes to je už len o rodičoch hráčok. Platiť si však všetko stále nemôžu a hlavne keď reprezentujeme naše mesto. Nehovoriac o tom, že z mojej strany to je o dobrovoľníc­kej práci.

Odbočme od starostí. Je niečo také, čo vás počas sezóny naopak milo prekvapilo?

Čo ma prekvapilo? Fakt, že celú sezónu sme hrali vyrovnane, prehrali sme päť zápasov, no z toho štyri o jeden gól. Pri strelených 116 góloch sme inkasovali len 45. Najviac ma teší fakt, že sme konečne po troch sezónach poskladali kompaktné družstvo, v ktorom sa stretla skvelá partia dievčat.

Čo vás s babami čaká teraz, po úspešnej sezóne? Konečne oddych alebo máte v pláne ešte čosi iné?

Samozrejme, oddych je dôležitý, ten však pre mladšie hráčky príde až po dohratí regionálnej ligy mladší žiačok, starších žiačok, dorasteniek a junioriek. S hráčkami zo Športového gymnázia ma čakajú Majstrovstvá Slovenskej republiky stredných škôl v Dunajskej Strede a so žiačkami ZŠ Moskovská zase Krajské kolo. Samozrejme, potom príde na rad oddych, ale len v menšom počte tréningových jednotiek a s väčším časom na regenerácia. Nechceme však stagnovať a už v auguste musíme začať prípravu na ďalšiu sezónu, už tu extraligovú. Pred týmto nás však všetkých čaká oslava titulu v miestnom nočnom klube, ktorú som hráčkam sľúbil len v prípade víťazstva v lige.

Po víťazstve v lige, máte v pláne aj účasť na nejakom zahraničnom turnaji alebo podobne?

Plánujeme, že by sme vycestovali na najväčší florbalový turnaj na svete do Prahy, na Prague games. Všetko však bude záležať od financií.

Veríte, že zisk titulu pomôže aj prilákaniu nejakého partnera do klubu, resp. väčšej pozornosti a podpore od mesta?

Pevne verím, že áno. Veľmi radi by sme ho privítali, no zatiaľ nemám žiadne informácie o niekom, kto by bol ochotný nám pomôcť. Čo sa týka mesta Banská Bystrica, toto je pre kompetentných najväčší impulz, aký mohli dostať. Od mesta sme dostali za tri roky 500 eur, ktoré nám trochu pomohli. Avšak hráme celoštátnu ligu a od budúcej sezóny dokonca tú najvyššiu a v porovnaním s inými športmi je táto dotácia zo strany mesta smiešna. Verím, že nové vedenie mesta sa k tomu postaví zodpovedne. Hrdo reprezentujeme naše mesto.

Čo by podľa vás potreboval banskobystrický florbal, aby mohla jeho úroveň ďalej rásť?

V prvom rade to je výborná základňa hráčok, na ktorej intenzívne pracujem a dôležitá je podpora od ľudí, od ktorých sa to čaká. Najväčšia športová hanba je, že naše krajské mesto a asi aj ako jediné na Slovensku, nemá svoju Mestskú športovú halu. My svoje zápasy musíme hrať v Slovenskej Ľupči. Pri návšteve asi 200 divákov, ako to bolo pri poslednom zápase ligy, sa musia Bystričania tlačiť v hale – nafukovačke práve v Slovenskej Ľupči. Do športovej haly na Štiavničkách nás nepustia. Verím, že ľudia chcú chodiť na naše zápasy aj vo väčšom počte, aj ak by sme hrali priamo v Banskej Bystrici. Toto je ďalšia vec, ktorú by mali kompetentní riešiť.

Foto: 1.FbK Quick Sport Banská Bystrica