Učiteľ zámockého gymnázia Gabriel Kovács: Len toto ma vie poriadne nahnevať!

Čo vás priviedlo ku štúdiu pedagogiky?

Nebudem tvrdiť, že to bol môj celoživotný sen, skôr išlo o výsledok analýzy mojich predstáv o budúcom povolaní. Jednoducho som si spočítal, čo ma v živote zaujíma, vedel som, že potrebujem komunikatívne povolanie a kontakt s ľuďmi a výsledok je evidentný – učiteľstvo. Myslím si, že to bolo správne rozhodnutie.

Ako si spomínate na svoje učiteľské začiatky?

Nemám pocit, že by som zažil klasickú začiatočnícku trému, ani pomalé oťukávanie sa, takže ani na začiatky si extra nespomínam, skôr sa mi zdá, že robím svoju povolanie už roky s rovnakým oduševnením.

Ste na danej škole, kde pôsobíte aj spokojný?

Myslím si, že snom každého učiteľa je pôsobiť na gymnáziu. Aj napriek neprajným šumom v meste, ktoré sa snažia znižovať kredit našej školy, musím s čistým svedomím povedať, že som hrdým učiteľom nášho novozámockého gymnázia. Som presvedčený, že máme čo ponúknuť a pre rodičov, ktorí to myslia s budúcim vysokoškolským štúdiom svojho dieťaťa vážne, sme tou najlepšou možnou voľbou. A toto nie je reklama ;)

Hovorí sa, že práca učiteľa je poslaním. Vnímate to tak aj vy?

Tak určite to nie je klasické povolanie. Správny učiteľ totiž neučí len rozumom, ale aj srdcom. Vie, že zanecháva vo svojich žiakoch stopu, či už pozitívnu alebo negatívnu, a z tohto aspektu by mal chápať aj svoje povolanie.

Počas prázdnin ste ako trávili svoj voľný čas? Ako relaxujete vo svojom voľnom čase mimo prázdnin?

V podstate ako každý človek na dovolenke. Relaxom, cestovaním, koníčkami, ale najdôležitejšie je, že som ho strávil s mojimi najbližšími – manželkou a naším psíkom.

Keby ste sa mali dnes rozhodnúť a vybrať si svoju prácu, opäť by to vyhralo učiteľstvo?

S najväčšou pravdepodobnosťou áno. To, čo mi toto povolanie prináša, prevažuje nad všetkým, o čo som možno prišiel. Ešte sa mi nestalo, že som svoje rozhodnutie oľutoval.

Čo vás vie najviac nahnevať v rámci vyučovacej hodiny? Veľakrát na hodine zvyšujete hlas?

Nezvyknem sa nahnevať často, ale keď, tak poriadne. Nemám rád, keď niekto zneužije moju dôveru. Stále trpím tou predstavou, že ľudia v istých chvíľach dokážu byť k sebe naozaj úprimní a stoja si za svojím slovom. Ak ma niekto z tejto predstavy nasilu vyvedie, vie ma to patrične rozčúliť. Ale klasické „vyrušovačky“ ma vyvedú z miery len málokedy.

Aký pohľad máte ako učiteľ na stav školstva na Slovensku?

Školstvo na Slovensku sa uberá úplne zlou cestou. Analýza príčin by bola na samostatný článok, tak to iba zjednoduším. Nechcem omieľať obohratú pesničku o finančnom poddimenzovaní tejto sféry, ale, žiaľ, je to jeden z najhlavnejších dôvodov súčasného stavu. Spoločenský status učiteľa prešiel za posledné dekády obrovskou degradáciou. Učitelia stratili svoju autoritu, atraktivita toho povolania je na bode mrazu. S tým následne súvisí aj kvalita jeho budúcich zamestnancov a rešpekt zo strany verejnosti. Obdobne som zhrozený aj redukciou vzdelávania, nároky na absolventa sa radikálne znížili. Myslím si, že reformu by bolo treba robiť zhora, teda nie zmenou vzdelávacích programov na základných a stredných školách, ale obsahovou aj formálnou reformou vysokých škôl. Následne by prirodzene nastala aj zmena na nižších stupňoch.

Čo považujete za najkrajšiu vec na práci učiteľa?

Najkrajšie? Jednoznačne to, ak sa svojou prácou a prístupom stanete nesmrteľným. Samozrejme, v pozitívnom slova zmysle ;)