Ústna hygiena dieťaťa by sa mala začať už po narodení

Chrup detí je podľa nej často podceňovanou oblasťou hygieny, ale návyky, ktoré v jeho starostlivosti utvárame už od útleho detstva, sú základom zdravého chrupu aj v dospelosti.
Čistenie ústnej dutiny dieťaťu by sa malo začať dva-tri týždne po narodení. „Na čistenie sa používa špeciálne vyhradená čistá vreckovka alebo gáza namočená vo vlažnej vode. Raz za deň by sme ňou mali dieťaťu vytrieť ústa, najlepšie po večernom dojčení. Takto získava od malička návyk, že po jedení si vždy treba umyť zuby,“ vysvetlila s tým, že udržiavanie čistoty v ústnej dutine dieťaťa je dôležité aj preto, že materské mlieko obsahuje laktózu, mliečny cukor, ktorý sa v ústach rozkladá na kyseliny.
Od pol roka života dieťaťa sa odporúča umývať mu ďasná prstovou kefkou. Ide o plastový návlek na prst ukončený miniatúrnou kefkou. Dnes sú na trhu rôzne špeciálne prípravky, od gumových, plastikových prstov, bez alebo s rôznymi malými kefkami, ktoré zuby zároveň masírujú aj umývajú. Jemnou masážou ďasien tieto kefky podľa odborníčky pomáhajú aj pri problémovom prerezávaní zúbkov.
Vlastnú zubnú kefku, ktorou umyjú rodičia dieťaťu dutinu úst, by mali mať deti od jedného roka. Dieťa odmalička rado napodobňuje príklady správania dospelých, preto je dobré, ak si rodičia umývajú zuby spolu s ním. Dieťa napodobňuje a získava zručnosť v narábaní s kefkou.
„Približne do troch rokov by mali umývať dieťaťu chrup rodičia, do šiestich rokov mu treba chrup pomáhať dočisťovať a po ôsmom roku života dieťaťa treba vždy skontrolovať, či sú zuby dokonale umyté na všetkých miestach,“ spresnila odborníčka.
Psychológovia a lekári tvrdia, že do šiesteho roku života nie je dieťa schopné psychomotoricky zvládnuť narábanie so zubnou kefkou, túto zručnosť dokážu dokonale ovládať okolo desiateho roku.
Pre deti existujú aj špeciálne zubné pasty. Ich zloženie je prispôsobené veku a sú pre ne chuťovo prijateľné. „Odporúčam dávať deťom zubné pasty od veku 1 – 1,5 roka. Optimálne je po dvoch rokoch. Na kefku stačí dávať pastu maximálne v objeme hráškového zrna, pretože pri väčšom objeme nemusia látky v nej obsiahnuté pôsobiť aktívne,“ dodala Lacková.
Zároveň odporučila u detí meniť zubnú kefku po každej chorobe, angíne alebo inej infekčnej chorobe, inak minimálne každé tri mesiace.
Pre deti sú najvhodnejšie najmenšie, najmäkšie a rovno zastrihnuté zubné kefky. „Musia byť naozaj veľmi mäkké, aby sa neporanila sliznica ani zuby,“ vysvetlila. Elektrická zubná kefka je podľa nej skôr na hranie ako na umývanie zubov.
K vysokej kazovosti mliečnych zubov v detstve okrem nesprávnej alebo žiadnej hygieny prispieva aj v posledných rokoch pomerne rozšírené pitie sladkých čajov alebo zriedených džúsov z detských fliaš. Deti si ich ľahko dokážu aj v postieľke udržať samy, zaspávajú s nimi a cucajú ich. „Zuby sú v neustálom kontakte so sladkým, baktérie sa množia a kazy sú na ceste. Spolu s citrónom urobia cukor, med či sirup počas noci svoje dielo skazy,“ varovala zubárka.
Tiež vysvetlila, že v noci je asi osemnásobne znížená sekrécia slín ako cez deň a zostatky sladených čajov a džúsov v ústach dieťaťa kvasia celú noc. „V staršom veku túto ‚prácu‘ zabezpečujú obľúbené sladké kolové nápoje alebo džúsy. Nie je zriedkavosťou, že už dvojročné deti majú vyhnité zuby,“ upozornila a odporučila rodičom sladené nápoje z jedálnička dieťaťa úplne vylúčiť.
Na založenie trvalých zubov má veľký vplyv aj používanie detského cumľa. „Dolná čeľusť vďaka tlaku mierne zaostáva v raste, horná je zasa cumlíkom vytláčaná dopredu, čím sa vytvára zlý profil, otvorený zhryz, aj veľkosti 2 cm, čo je aj neskôr už ťažké napraviť čeľustnými aparátmi,“ uzavrela Lacková.

Zdroj: TASR