Veria Slováci, že voľby dokážu ZMENIŤ smerovanie krajiny? PRIESKUM odhalil pravdu

Ľudia na Slovensku veria, že voľby dokážu zmeniť smerovanie krajiny, boja sa však o demokraciu. Ukázalo to meranie vnímania stavu demokracie prostredníctvom Democracy Perception Indexu (DPI), do ktorého sa Slovensko zapojilo prvýkrát. Výsledky prieskumu ukázali, že Slováci veria sile volieb, no zároveň patríme ku krajinám, ktoré majú spomedzi európskych národov najväčšie obavy o piliere demokracie. Prieskum vykonávala Nadácia Pontis v spolupráci s agentúrou Focus. Agentúra zbierala dáta za Slovensko v októbri 2025 na vzorke 1 028 respondentov.

Ako sme na tom v porovnaní s ostatnými?

Ľudia v celej Európe hodnotia fungovanie demokracie skôr horšie. Ako vysvetlil riaditeľ agentúry Focus, lepšie hodnotenia prichádzajú najmä zo severských krajín ako Nórsko, Dánsko či Švédsko. Tie sa dostali nad úroveň 3,3 z maximálnej päťbodovej škály. Krajiny ako Srbsko či Francúzsko patria, naopak, medzi štáty s najslabšími výsledkami a dostali sa pod hranicu 2,5 bodu. Slovensko dosiahlo hodnotu 2,98. Vyplýva z toho, že demokraciu síce občania Slovenska vnímajú ako funkčnú, no s významnými nedostatkami.

Reklama

Z komponentov DPI Slováci najpozitívnejšie zhodnotili voľby.

Slovensko dosiahlo 3,93 bodu z piatich bodov. Ľudia teda veria, že voľby reálne niečo menia a že majú dopad na smerovanie krajiny. Druhým najpozitívnejšie vnímaným komponentom v SR je politický pluralizmus, kde sme dosiahla 3,27 bodu, čo môže byť podľa Nadácie Pontis odrazom straníckeho systému na Slovensku, v ktorom pôsobí široké spektrum strán rôznych názorov, čo vytvára pocit, že rôzne názory majú politické zastúpenie a ľudia to vnímajú ako znak pluralizmu.

V oboch komponentoch pritom Slovensko dosiahlo mierne pozitívnejšie hodnotenie, než je európsky priemer. Pod európskym priemerom sa ocitla občianska gramotnosť (3,12), pokojný presun moci (2,94) a právny štát (2,84). Občania tak tieto tri aspekty fungovania demokracie vnímajú kritickejšie. Výsledky prieskumu odhalili slabú dôveru vo vlastné porozumenie politickému systému, obavy z napätia pri politických zmenách, a tiež nízku dôveru v nestrannosť a spravodlivosť súdnictva. „Spoločne tieto zistenia odrážajú nižšiu dôveru v inštitucionálne piliere demokracie,“ skonštatovala Nadácia Pontis.

Toto hodnotíme najhoršie

Úplne najnižšie hodnotili Slováci slobodu prejavu (2,80), rozdelenie moci (2,56) a transparentnosť vlády (2,38). Tieto výsledky sú síce nízke, no pohybujú sa približne na úrovni európskeho priemeru. Výsledky tak poukazujú na rozšírený skepticizmus voči transparentnosti a zodpovednosti vlád, ktorý je typický pre mnohé európske demokracie. To, že je demokracia extrémne alebo veľmi dôležitá, si myslí 77 percent občanov Slovenska.

„V Maďarsku či Gruzínsku však takúto dôležitosť vníma až 85 a viac percent verejnosti. Preto chceme nielen pomenovať pozitíva našej demokracie a poukázať na jej slabiny, ale zaujímame sa tiež o príčiny a hľadanie riešení,“ uviedla Martina Kolesárová z Nadácia Pontis s tým, že v tejto súvislosti organizujú Impact Summit, ktorý spája kľúčových ľudí z biznisu, občianskych organizácií a verejnej správy. Súčasne doplnila, že považovali za dôležité Slovensko zaradiť na mapu skúmaných krajín. Výsledky takéhoto prieskumu podľa nej totiž môžu podporiť diskusiu o stave demokracie.

Democracy Perception Index je globálny prieskum verejnej mienky o vnímaní demokracie realizovaný v približne 100 krajinách sveta. Za jeho vznikom stojí nemecká prieskumná agentúra Nira Data v spolupráci s Alliance of Democracies Foundation.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné