Vesmírny výskum má na Slovensku bohatú tradíciu: Pripomína si dve významné jubileá

Uplynulo už 40 rokov, keď bol 24. septembra 1977 na orbitu Zeme vyslaný vedecký satelit Interkozmos-17 a na jeho palube prvá automatická vedecká aparatúra SK-1 skonštruovaná na Slovensku. Odvtedy sa vedci a inžinieri z košického Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (ÚEF SAV) podieľali na dvadsiatke vesmírnych misií viacerých kozmických agentúr, či už s kozmickou technikou skonštruovanou výhradne v ich laboratóriách, alebo s významným podielom na spoločných aparatúrach so zahraničnými partnermi.

Podľa informácií z ÚEF SAV, dnes už možno hovoriť o košickej tradícii v kozmickej fyzike a kozmickom inžinierstve, ktorá s príslušným zahraničným renomé vedie k pozvaniam prispieť k ďalším prestížnym vesmírnym misiám. Takto Košičania prispeli aj k misii Rosetta, ktorá ako prvá v histórii pristála na kométe. Do vesmíru sa s ich prispením chystajú nové misie, či už BepiColombo k planéte Merkúr, JUICE k mesiacom Jupitera, Luna-Globe k Mesiacu, alebo JEM-EUSO na orbitálnu stanicu ISS. „Aj v súčasnosti náš detektor MEP-2 už vyše šesť rokov spoľahlivo pracuje na orbite, odkiaľ posiela cenné dáta o kozmických energetických časticiach,“ uviedol hlavný vedecký koordinátor experimentu profesor Karel Kudela, ktorý viedol Oddelenie kozmickej fyziky ÚEF SAV viac ako 30 rokov.

Ďalšie už 60-ročné jubileum slovenského kozmického výskumu súvisí s pozemným meraním kozmického žiarenia na Lomnickom štíte. Tam bol v roku 1957 v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roka uvedený do prevádzky detektor kozmického žiarenia, ktorý po viacerých inováciách košickí experimentálni fyzici prevádzkujú do dnešných dní. V modernej informatickej dobe sa stal súčasťou globálnej siete NMDB podobných detektorov kozmického žiarenia, ktorá plní významnú úlohu vo výskume vesmíru a monitorovaní slnečnej aktivity a jej vplyvu na životné prostredie a technologické aktivity človeka.

Foto: ilustračné