Regióny

VIDEO: Nevšedná oslava života. Mladý Kremničan zažil adrenalínové šialenstvo!

Osláviť víťazstvo nad zákernou chorobou sa dá rôzne. Napríklad rútiť sa oblohou rýchlosťou stoviek kilometrov za hodinu a popri tom sa otáčať dolu hlavou a späť.

Ilustračný obrázok k článku VIDEO: Nevšedná oslava života. Mladý Kremničan zažil adrenalínové šialenstvo!
Zdroj: internet

Ako osemnásťročný začal bojovať s rakovinou. Vyliečil sa, zákerná choroba sa však vrátila. Po úspešnej transplantácii kostnej drene Matej Tóth zvíťazil nad osudom druhý raz a hoci ešte len sotva chodil, vybral sa zabehnúť maratón. Mladý Kremničan je inšpirujúcim príkladom toho, že život treba žiť. Aj keď na jeho posledný adrenalínový zážitok by si zrejme trúfol málokto…

Krátko po transplantácii si už behal na Wings for life (Wing for life World Run – charitatívny beh – pozn. redakcie). Čo ti to vôbec napadlo?

Niekto mi spomenul tento Wings For Life, že či nechcem ísť. Dal som najavo, že neodbehnem, resp. nedobehnem až do cieľa, ale princíp tohto behu je, že cieľ dobehne teba. Tak prečo si neurobiť aspoň prechádzku po Bratislave a pomôcť dobrej veci. Je to charitatívny beh na výskum ochorení a poranení miechy. Vždy sa beží pre tých, čo bežať nemôžu. Tak som šiel. Zabehol som ,,len“ 7,8 km, ale na moju vtedajšiu fyzičku to bolo dosť. Hnala ma tá energia davu a keď ťa predbehne človek na vozíku alebo na barliach bez nohy, tak ťa to tlačí zabehnúť, čo to dá.

Za toto si vyhral bežecký čin roka?

Áno, to bol úžasný pocit. Keďže často nevyhrávam, tak som sa neskutočne tešil. Pozvali ma na Running gala, teda gala večer s vyhodnotením bežeckého roku 2015 v Bratislave a nominovali ma na cenu v kategórii beh roka a bežecký čin roka. Vyhral som ten bežecký čin. Bola to úplne posledná kategória a všetci na to čakali, tak som bol dosť v strese. Cenu mi odovzdal motocyklový pretekár Ivan Jakeš, ktorý každý ročník Wings ide v aute, ktoré dobieha bežcov ako cieľ.

A cenou bol adrenalínový let…

Áno. Bolo to v českej dedinke Jaroměř- Josefov. Bola to cena od Red Bullu. Akrobatický tím sa volá Red Bull The Flying Bulls. K takémuto letu je veľmi ťažké sa dostať, takže som bol veľmi rád že som jeden z tých šťastných. Oni vystupujú vo štvorici a robia šialené ale krásne kúsky.

Vyzerá to trochu hrôzostrašne. Nezaváhal si ani na chvíľu, že nenastúpiš?

No, oni mi vlastne ani nedali šancu. Prišiel som tam ráno, zvítali sme sa, zoznámili. Chlapík začal s pokynmi pre obsluhu padáku, pre prípad čo ak…

V hangári ma posadil do lietadla, ukazoval mi čo a ako funguje a ako sa správať počas letu. Odrazu prišiel pilot, ja som sedel v lietadle a vytlačili ma v ňom von. Proste žiadna šanca si ešte odskočiť na toaletu alebo si dať poslednú cigaretu pred smrťou (smiech). Hneď ako ma v lietadle vytlačili z hangáru, tak nechali chvíľku zahriať motor, pilot dal vedieť najbližšej veži že ideme lietať a išlo sa na to.

A?

Je ťažké opísať, ako to prebiehalo. Na začiatku sme sa dohodli, že pilot na to pôjde zvoľna a uvidíme, ako budem reagovať. Prvý looping sme urobili len v 200km/h a mal veľký priemer, takže som zažil preťaženie len približne 2 g (g – násobok zemskej tiaže – pozn. redakcie).

Zažil som to prvýkrát, skoro som aj odpadol, teda trošku som aj stratil zrak ale hneď na to prišiel adrenalín a chcel som viac. Tak sme začali poriadne a už sme lietali rýchlosťou 350–380km/h a dával mi preťaženia aj 7 g pri ktorých som vážil niečo cez 600kg a mal som fakt problém sa udržať pri vedomí. Nakoľko som ale človek, ktorý má adrenalín rád, tak som si pýtal viac.

Čo znamená ešte viac?

No, dostal som špecialitu, takzvané záporné g-éčka. To znamená, že letíš pekne rovno, lietadlo sa otočí po osi o 180 stupňov, teda si dolu hlavou, a pilot urobí looping. Mal som tak prekrvenú hlavu, že som sa bál aby mi v nej nepopraskali všetky žilky. Nikde inde sa to vraj nedá zažiť, takže som len kričal od radosti a užíval si ten neskutočný pocit keď som už nevedel kedy letíme k zemi a kedy k oblakom.

**Ako dlho trval samotný let? ** Necelých 15 minút, ale v tých rýchlostiach sa toho toľko postíhalo, že sa mi to zdalo omnoho dlhšie.

A ako sa človek cíti, keď z toho vystúpi a odrazu stojí nohami na rovnej zemi? Prvé minúty sú úplne v poriadku, približne polhodinku po pristátí som mal pocit, že mi žalúdok stále niekde lieta, že ešte nepristál, ale ustál som to! :)

Takže by si šiel znova…

Rozhodne áno! Bol to neskutočný zážitok a som veľmi rád, že som bol behať, že som pomohol a že za to všetko som dostal niečo takého úžasné.

FOTO: archív M. Tótha

Adrenalínová zábava
1
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM