Viete, kam chodili Bratislavčania na vínko, cigánsku pečienku či chutnú kapustu od Záhorákov?
Tušíte, odkiaľ pochádzajú názvy niektorých ulíc a námestí v našom meste? Nazvali ich podľa tovaru, ktorý tam ponúkali trhovníci.
V Bratislave ste v minulosti našli trh takmer na každom rohu. Bežné trhy sa konali vždy v utorok a v sobotu a bolo ich v meste naozaj neúrekom. Mnohé z nich zanikli až postavením mestskej tržnice. Dnes ju voláme Stará tržnica. Do novej halovej stavby, ktorú verejnosti odovzdali 1. novembra 1910, sa zmestilo až 900 predajcov. Dávno predtým však mala Bratislava viacero špecializovaných trhovísk.
Rybné námestie
Osada Vydrica sa rozprestierala medzi Dunajom a hradnou skalou. Jej obyvatelia boli najviac zamestnaní práve lovom rýb. Rybné námestie, na ktorom svoje statné úlovky predávali, sa rozprestieralo zhruba v priestore dnešného podmostia Mosta SNP. V týchto miestach sa ťažil aj piesok z rieky, preto ste na trhu mohli nájsť aj predajcov s týmto artiklom.
Senné námestie (Námestie 1. mája)
Tržby za seno tvorili jednu z najvýznamnejších položiek mestských príjmov. Tráva sa kosila na rozľahlých mestských lúkach a seno predávali mešťania aj mesto. Kupovali ho najmä chovatelia domácich zvierat. Najrozšírenejšími „priateľmi človeka“ vtedy v Bratislave neboli psy, ale úžitkové domáce zvieratá. Chovali ich vo väčšom množstve aj obyvatelia na Kozej ulici.
Seno aj slama určené pre dobytok sa predávali na Sennom námestí (dnešné Námestie 1. mája), kde bola aj váha na povozy. Okolo roku 1930 sa predaj sena presunul na Novomestskú ulicu (dnešnú Blumentálsku).
Obilný trh (Kollárovo a Hlavné námestie)
Ako už názov trhu napovedá, v minulosti pre obyvateľov Bratislavy veľmi dôležité obilie sa predávalo na Obilnom trhu v priestore dnešného Kollárovho námestia. Ešte predtým sa tento artikel predával na Františkánskom námestí a na dnešnom Námestí SNP. Úradne sa však obilie predávalo pôvodne na Hlavnom námestí, ktoré sa okolo roku 1560 nazývalo Obilný trh.
Dnes je dosť ťažké si predstaviť, že v našom meste bolo množstvo mlynov na obilie. Na niekdajšom Mlynskom ramene Dunaja ich bolo asi 18 a na potoku Vydrica (v Mlynskej doline) ich bolo 9.
Centrálne trhovisko
Na dnešnom Trnavskom mýte bolo kedysi Centrálne trhovisko. Na dobytčom trhu sa tam predával najmä hovädzí dobytok, teda voly, kravy či teliatka. Ošípané ste tam však nezohnali. Po tie musel ísť záujemca o kúpu na dnešné Odborárske námestie pri Avione.
Kelový trh
Hurbanovo námestie sa v minulosti volalo Kelový trh, po nemecky Kohlmarkt. Drevo a uhlie sa predávalo na dnešnom Hodžovom námestí v priestranstve pred Grasalkovičovým palácom. Bratislavčania v tej dobe potrebovali aj vápno na stavbu domov. Kúpiť sa dalo na Suchom mýte.
Chlebový trh
Ako sme už spomínali, Františkánske námestie nazývali Obilný trh (okolo roku 1780) aj Chlebový trh. Nachádzalo sa tam priestranné trhovisko s obchodíkmi remeselníkov, predávala sa tam aj zelenina. V prvej polovici 18. storočia sa trhovisko presťahovalo za mestské hradby – na dnešné Námestie SNP, ktoré vtedy netvorilo jeden celok, ale bolo tam niekoľko menších trhov pomenovaných podľa tovaru, ktorý ponúkali. Záujemcovia o predaj aj kúpu tam našli Hydinový a Zelený trh (predávala sa tam najmä kapusta). Nechýbal ani Chlebový trh s množstvom pekárenských stánkov a tiež pestrá ponuka mäsiarskych výrobkov.
Novodobé tržnice
Nové, 20. storočie, prinieslo viaceré zmeny v trhovníctve. So stavbou mestskej tržnice (teraz Stará tržnica) v roku 1910 zaniklo viacero menších trhovísk. Za prvej republiky sa trh presťahoval na Centrálne trhovisko (dnešné Trnavské mýto), kde bol predtým dobytčí trh. Bratislavčania trhovisko nazývali aj Drevená dedina. Ľudia sa tam zvykli zastaviť na dva deci vínka, cigánsku pečienku či chutnú kapustu od Záhorákov.
Neskôr, keď na priestranstve Centrálneho trhoviska vybudovali Dom odborov, trh presťahovali na Miletičovu ulicu. Neskôr postavili novú budovu mestskej tržnice, ktorá na Trnavskom mýte stojí dodnes.
Zdroj: Rudolf Bottan: 20 prechádzok po starej Bratislave
