Viete, že poštárky boli kedysi zakázané? V korešpondencii máme svetové prvenstvo!
Na tom, že ktorási žena čakala dieťa od poštára, bude zrejme niečo pravdy. Viete, že pani poštárky donedávna neexistovali? Poštovníctvo má bohatú históriu.
Kým dnes nám takmer na všetko stačí elektronická obálka hlásajúca nový mail, jej predchodkyňa v papierovej podobe prešla doslova dlhú cestu. V histórii poštových služieb na našom území nájdeme v každom storočí náznak ,,modernej“ doby.
Ak radi a niekedy aj zbytočne rozprávate, neudržíte tajomstvo či ste príliš zhovorčivý, vystihuje vás spojenie hlasná trúba. Pár storočí dozadu by z vás bol veľmi dobrý posol, čiže novodobý kuriér. Prílišná zhovorčivosť by vás stala draho pri listovom tajomstve.
Beh na dlhé trate
Dôležité správy si ľudia spočiatku odovzdávali ohňovými a dymovými signálmi, zvukmi trúb, hlásnic, píšťal a bubnov.
Pošta na území dnešného Slovenska mala v priebehu storočí viacero prelomových období. Jedným z nich bol prechod od posolského spôsobu prepravy poštových zásielok k organizovanému poštovníctvu na začiatku novoveku. Neskôr prišla modernizácia poštových služieb Máriou Teréziou a Jozefom II. v druhej polovici 18. storočia, čo je obdobie tzv. klasického poštovníctva.
Svetové prvenstvo
Za prelomové môžeme považovať zavedenie telegrafnej a telefónnej služby v 2. polovici 19. storočia, poštových známok v habsburskej monarchii v roku 1850, poštových peňažných poukážok, pohľadníc v 2. pol. 19. stor. či automatizačné triediace linky koncom 20. storočia.
„Dnes je to postupujúca elektronizácia poštových služieb a rozšírenie ponuky služieb o nové produkty, napríklad e-kolky, výpis z listu vlastníctva, registra trestov alebo obchodného registra na poštách,“ menuje Iveta Dorčáková, hovorkyňa Slovenskej pošty.
Rakúsko-Uhorsko ako prvé na svete zaviedlo 1. októbra 1869 korešpondenčné lístky s predtlačenou 2 grajciarovou známkou pre tuzemský styk.
Modro-žltá pošta
Historická áno, prvá nie. Zaujímalo nás, či najväčšia a najznámejšia pošta v hlavnom meste je zároveň najstaršia.
„Informáciou o úplne prvej poštovej stanici na území dnešného Slovenska nedisponujeme. Táto téma by si vyžadovala uskutočnenie historického výskumu dostupných archívnych prameňov a odbornej historickej literatúry. Budova Hlavnej pošty na námestí SNP v Bratislave bola postavená až na začiatku 20. storočia, takže táto budova nie je najstaršia,“ doplnila Dorčáková.
Vo farbách slovenskej pošty v súčasnosti pracuje 13 442 zamestnancov. Vráťme sa však k spomínaným „otcom-poštárom“. Poštová správa dovolila prijímať ženy na výkon poštovej služby na úradoch až od 7. apríla 1869! Dovtedy táto práca prislúchala mužom. Nielen za listovými, ale zrejme aj osobnými návštevami poslíčkov, ostávajú aj po rokoch mnohé tajomstvá.
Foto: ilustračné