Vyčnievali Demitra, Halák, Handzuš či Marián Hossa

Foto: SITA/Tomáš Benedikovič

VANCOUVER 28. februára (WEBNOVINY) – Slovenskí hokejoví reprezentanti napokon nedosiahli na olympijskom turnaji vo Vancouveri na vytúženú medailu. Skúsenosťami vystužené mužstvo zložené trénerom Jánom Filcom predviedlo vo Vancouveri viacero skvelých výkonov, no napokon s bilanciou štyri víťazstvá a tri prehry skončilo na nepopulárnom štvrtom mieste. Slováci zaujali na ZOH 2010 predovšetkým kolektívnym poňatím hry, čo vyzdvihovali po stretnutiach hráči aj tréner, no z radu predsa len vyčnievalo viacero individualít. V bránke bol dominantný Jaroslav Halák, ktorý patril medzi najlepších na svojom poste na turnaji. Ofenzívu ťahal podľa očakávania prvý útok na čele s Pavlom Demitrom a Mariánom Hossom, no pridali sa aj ďalší. Veľmi príjemne prekvapila formácia s Michalom Handzušom a Richardom Zedníkom, ktorých zastihol turnaj vo výbornej forme.

Agentúra SITA sa po skončení účinkovania Slovenska na XXI. zimných olympijských hrách pozrela na výkony jednotlivých hráčov SR:

BRANKÁRI: Jaroslav Halák – Ak v kolektívnych športoch platí, že základom úspechu je brankár, tak o hokeji sa to dá povedať dvojnásobne. Vancouverský slovenský úspech ide do značnej miery práve na vrub Haláka, ktorý bol v každom dueli veľkou oporou tímu. Ukázal, že má obrovskú budúcnosť nielen v národnom mužstve, ale aj v kanadsko-americkej NHL.

Peter Budaj – Šancu chytať nedostal, Halák ho do bránky zásluhou svojich skvelých výkonov nepustil ani na minútu.

Rastislav Staňa – Platí o ňom to isté ako o Budajovi, po celý čas bol v pozícii tretieho gólmana.

OBRANCOVIA: Zdeno Chára – Jeho výkon gradoval od zápasu k zápasu. Najmä v semifinálovom stretnutí proti Kanade a dueli o bronz s Fínskom, kde naplno uplatnil svoje parametre, na ľade vynikal. Občas mu nevyšla prihrávka do priestoru, vzadu však jeden z lídrov. Najvyťaženejší zo Slovákov.

Andrej Meszároš – V obrannej dvojici s Chárom mu to išlo, občas bol dokonca dominantnejší a viditeľnejší ako jeho kolega, čo by čakal asi málokto. Chýbala väčšia aktivita smerom dopredu a produktivita.

Ľubomír Višňovský – Potvrdil svoju pozíciu a kvalitu. Perfektná práca v zadných radoch, výborné čítanie hry. V semifinále proti Kanade strelil po jednom zo svojich útočných výpadov dôležitý gól, po ktorom dokázali Slováci domácim poriadne zakúriť, aj keď na prienik do finále to už nestačilo. Nemožno zabudnúť ani na to, že práve po jeho akcii strelil proti Nórom Šatan víťazný gól.

Martin Štrbák – S jednou asistenciou v siedmich stretnutiach určite nie je spokojný ani on. Vytvoril výborne fungujúcu dvojičku s Višňovským, vzadu takmer bezchybnú.

Milan Jurčina – Pri mantineloch a v obrannej práci uplatňoval svoju robustnú postavu, z osobných súbojov vyšiel väčšinou ako víťaz. Menšiu obratnosť vynahrádzal tvrdosťou a nekompromisnosťou. Rovnako ako Meszároš bez bodu, čo bolo na škodu.

Andrej Sekera – Nováčik na olympijských hrách. Vzhľadom na menšiu hernú prax z klubu sa chvíľu „rozkukával“, potom však dobre zapadol. Proti Švédsku dal po akcii Zedníka krásny gól, keď si výborne nakorčuľoval pred bránku.

Ivan Baranka – Tréner Filc preferoval hru s troma stabilnými obrannými dvojicami, do hry sa preto dostal len na necelé dve tretiny duelu s Lotyšskom. Aj tak však stihol skórovať a zaznamenať svoj prvý gól v „ostrom“ zápase v slovenskej reprezentácii.

ÚTOČNÍCI: Pavol Demitra – Pán hokejista. Dirigent hry prvého útoku, s prehľadom rozdával prihrávky a stihol pridať aj nejaké góly. Stal sa najproduktívnejším Slovákom na turnaji s bilanciou 3+7. Pred domácim publikom sa ukázal v skvelej forme, Canucks môžu byť radi, že majú takého centra. Jeho víťazný samostatný nájazd proti Rusku bol excelentný. Škoda len jeho šance v posledných sekundách duelu s Kanadou. Ak by trafil opustenú bránku, mohlo sa ísť do predĺženia a potom možno aj do finále.

Marián Hossa – Skvele si rozumel s Demitrom, s ktorým vytvorili vôbec jednu z najlepšie fungujúcich útočných dvojíc na olympijskom turnaji. Nazbieral len o jednu asistenciu menej ako „jeho“ center. Súper si musel na neho dávať pozor v každej sekunde, keď bol na ľade.

Tomáš Kopecký – Začal vo štvrtom útoku, pred duelom so Švédskom ho tréner Filc presunul do prvej formácie k Mariánovi Hossovi, čo pomohlo nielen jemu, ale aj celému tímu. Proti severanom sa presadil aj gólovo, výborný výkon podal tiež v dueli s Kanadou.

Žigmund Pálffy – Zaostal za očakávaniami. Napriek tomu, že sa dostal do niektorých vyložených príležitostí, s koncovkou si ako vyhlásený kanonier nepotykal. Turnaj ukončil bez gólu, pripísal si tri asistencie. Jeho súčasný extraligový domicil v kombinácií s vyšším vekom spôsobili, že aj keď veľmi chcel, nepatril medzi ťahúňov.

Marián Gáborík – So štyrmi gólmi sa stal najlepším strelcom mužstva, opäť bol jedným z lídrov. V kolónke asistencií mu však svieti len jednotka a pri hráčovi s jeho renomé by tam malo byť predsa len vyššie číslo. Dlhšie sa špekulovalo, či bude k dispozícii od úvodného zápasu, keďže z klubu si priviezol zranenie. Napokon odohral všetky duely a bol nielen najlepším slovenským kanonierom, ale aj najaktívnejším strelcom (31 pokusov).

Jozef Stümpel – Veľmi dôležitý člen Filcovho výberu, hoci od jeho spolupráce s Pálffym sa čakalo viac. Jeden z dvojice päťbodových slovenských hráčov (1+4).

Michal Handzuš – Perfektný v práci pred bránkou súpera aj vo vlastnom obrannom pásme. Aj jeho zásluhou dokázali Slováci zdramatizovať semifinálový duel s Kanadou. Rovnako ako Marián Hossa a Demitra strelil tri góly, na ľade ho bolo vidieť a cítiť pri každom striedaní.

Richard Zedník – Obrovský bojovník a pracant, takmer neodstaviteľný od puku. Olympijský turnaj ho zastihol v skvelej forme, bol jedným z lídrov mužstva. Po Demitrovi, Mariánovi Hossovi a Handzušovi štvrtý najproduktívnejší hráč s bilanciou dva góly a štyri asistencie.

Ľuboš Bartečko – Až do zranenia odvádzal dobrú robotu pre mužstvo, hoci nebol príliš produktívny (0+1). Už v 7. min barážového duelu s Nórskom dostal knokaut od súpera, po páde na ľade ho museli odviezť na nosidlách. Do turnaja už potom nezasiahol.

Marcel Hossa – Napriek tomu, že prišiel na ZOH v pozícii najlepšieho kanoniera KHL, jeho zaradenie do prvého útoku k bratovi Mariánovi a Demitrovi nefungovalo. Po presunutí sa do štvrtej formácie bol pre mužstvo platnejší, jeho góly však chýbali.

Branko Radivojevič – Spolu s Cibákom jediný slovenský útočník bez bodu. Aj keď bol členom štvrtej formácie, ktorá nemala toľko priestoru, resp. plnila iné ako ofenzívne úlohy.

Martin Cibák – Ako súčasť štvrtého útoku nedostával toľko možností na ľade, chvíľu bol aj v pozícii trinásteho útočníka. Bojoval, snažil sa. Nenápadný, ale dôležitý pre mužstvo.

Miroslav Šatan – V prvých dvoch zápasoch nehral pre problémy s rukou, nastúpil až proti Lotyšsku. Svoju dôležitosť pre mužstvo dokázal v náročnom barážovom stretnutí proti Nórsku, keď v tretej tretine strelil víťazný gól a vykúpil Slovákov z trápenia.

SITA – od vyslaných redaktorov Miroslava Antola a Daniela Šargu