Výhody robotov ľudia poznajú dobre: Podľa prieskumu sa ich však stále obávajú

V stredu ich predstavil analytik z IVO Marián Velšic. Respondenti za kľúčovú výhodu robotov oproti človeku považujú predovšetkým ich manuálne zručnosti a schopnosti a ekonomickú výhodnosť.

Takmer polovica opýtaných (45 percent) tvrdí, že ich hlavnou výhodou je vyšší fyzický výkon, podľa 34 percent respondentov sú to ich jemné motorické zručnosti a flexibilita. To, že roboti nemajú biologické potreby a obmedzenia ako človek, považuje za ich výhodu 27 percent opýtaných.

Prieskum potvrdil podľa Velšica aj pomerne silné obavy z ovládnutia človeka robotmi. Robot by podľa 85 percent mal vykonávať výhradne príkazy človeka a nerozhodovať sa podľa vlastnej vôle. Sedemdesiatdva percent síce súhlasí s tým, že robot by mal mať lepšie schopnosti a zručnosti ako človek, ale 58 percent zároveň nesúhlasí s tým, aby mohol vedieť chápať a vyjadrovať svoje emócie ako človek. Prevažujúca časť respondentov (56 percent) nesúhlasí ani s tým, aby sa robot svojím vzhľadom podobal na človeka alebo mal jeho rozumové schopnosti.

Viac technologických noviniek čítajte na www.fony.sk

Výsledky prieskumu ďalej ukázali, že slovenská spoločnosť ako celok nie je na súžitie s robotmi zatiaľ dostatočne pripravená. Väčšina ľudí (62 percent) si robotov vie predstaviť v úlohe pomocníkov pri domácich prácach, údržbe či nakupovaní. Štyridsaťosem percent vo forme autonómnych vozidiel, bezpilotných lietadiel, vlakov či dronov.

Časť opýtaných by si vedela predstaviť robotov na rôznych mocenských pozíciách – v armáde ako inteligentné zbrane a systémy (44 percent) alebo v oblasti bezpečnosti a poriadku (43 percent).

„Oveľa horšie by boli roboti prijatí v situáciách, kde dochádza k interakciám so silnejšími a dôvernejšími medziľudskými vzťahmi. V obchode, službách, administratíve, v oblasti zábavy, pri práci, vzdelávaní či v sociálnych službách by roboti prekážali až dvom tretinám respondentov,“ povedal Velšic. Najcitlivejšie sú vnímané životné situácie, ktoré sa dotýkajú zdravotníctva a rodiny. Roboti nasadení v zdravotníctve by prekážali 70 percentám opýtaných. S najväčším odmietaním robotov sa možno stretnúť pri opatrovaní detí (84 percent).

Zatiaľ čo mladšia generácia má v otázkach fungovania a nasadenia robotov v bežnom živote liberálnejší prístup, staršia generácia je oveľa konzervatívnejšia. V otázke komunikácie robot – človek len sedem percent respondentov tvrdí, že by sa k robotovi správali rovnako ako človeku. Naopak väčšina (62 percent) by sa k nemu správala ako k stroju, zvyšných 31 percent respondentov by nevedelo, ako sa má správať.

Podľa Velšica sa negatívneho dopadu robotizácie ľudia príliš neobávajú. Vyše tretina (36 percent) ekonomicky aktívnych ľudí očakáva, že o približne 20 rokov bude na pracovnej pozícii, ktorú vykonávajú, nasadený robot. Až 59 percent opýtaných si myslí, že k takémuto scenáru nedôjde. Prieskum sa realizoval na vzorke 1029 respondentov starších ako 17 rokov v priebehu marca.

Foto: ilustračné