Vyskúšal si život na ulici: Martin sa túlal 5 dní po Bratislave. Čo ho najviac šokovalo?
Martin Vavrinčík sa podujal v spolupráci s občianskym združením Vagus na sociálny experiment. Zažil zimu aj hlad.
Život na ulici je mimoriadne náročný najmä v zime. Do ťažkej situácie sa môže dostať hocikto a hocikedy, tvrdia očianske združenia, ktoré sa venujú tejto téme. Dodávajú, že v súvislosti s ekonomickými dopadmi pandémie, ľudí na ulici pribudlo.
Experiment
Občianske združenie Vagus sa dohodlo s Bratislavčanom Martinom Vavrinčíkom, že sa podujme na sociálny experiment.
„Jeho jediným majetkom boli 2 eurá na deň, spacák a telefón bez pripojenia na internet. Aby jeho skúsenosť bola čo najviac autentická, neprijal od nás žiadne návody, ako zvládnuť dni a prežiť noci. V ťažkej situácii sa musel zorientovať úplne sám,“ vysvetľuje Stanislava Fabšíková z Vagusu.
Martin teda žil 5 dní na ulici, akoby zo dňa na deň prišiel o všetko, vrátane sociálneho kontaktu so svojimi blízkymi. Musel prísť na to, kde spať, kde sa najesť, aké sociálne služby v meste môže využívať, aby pokryl svoje základné potreby.
„Každý deň zdokumentoval na telefón a posielal nám záznamy z wifi, na ktorú sa pripájal na verejných miestach. Projekt má za cieľ poukázať na to, aké možnosti má človek, ak sa zo dňa na deň ocitne na ulici, bez sociálnych kontaktov, odkázaný na dávku v hmotnej núdzi,“ dodáva Stanislava.
Prekvapenie
Martin Vavrinčík sa teda 5 dní túlal ulicami Bratislavy. Vraví, že ľudia sa ho často pýtajú, ktorý zážitok bol najsilnejší.
„Neboli to mrazy, ani hlad, ani strach v noci v polozbúranej stavbe za Prístavným mostom v Petržalke. Najsilnejší bol miniatúrny test ohavnej sily sociálneho vylúčenia – pocitu, že som sám, že ľudia okolo si žijú svoje životy a moje problémy, čo ako závažné a intenzívne, ich nezaujímajú a som na ne sám. A zážitok, ako málo vtedy stačí na to, aby sa človek cítil lepšie – úsmev predavačky, SBS-kár, ktorý ťa nevyhodí z nákupného centra a kníhkupci, ktorí ťa nechajú si dve hodiny čítať ignorujúc tašku so spacákom a karimatkou pri tvojich nohách,“ vraví Martin Vavrinčík.
Ako dodáva, najviac ho prekvapila skladba ľudí, ktorých každý deň stretol v Domci Vagus-u na obede za 30 centov.
„Pri polovici som si 5 dní kládol otázku, ako je to možné, že takto vyzerajúci ľudia sú odkázaní na túto službu. Nikto z tých odchovancov detských domovov, ľudí zo zdravotnými a psychiatrickými diagnózami, seniorov s mizerným dôchodkom, žien, ktoré ušli od násilníka, ľudí, čo vyšli z väzenia s predstavou, ako začnú odznova, ktorých som stretával, to takto nikdy neplánoval,“ odkazuje Martin.
Pomôžte
Občianske združenie Vagus chce aj takýmto spôsobom upozorniť, že ľudí bez domova čaká mimoriadne náročné obdobie.
„Zájdite, prosím, na www.zima.vagus.sk a prispejte akoukoľvek sumou, ideálne pravidelnou platbou. Doba je ťažká, ale na ulici o nič menej, verte mi. Vy dáte dve eurá, človek na ulici 30 centov, ľudia vo Vaguse spravia kúzlo a teplý obed je na svete!“ uzatvára Martin Vavrinčík.
O živote na ulici nakrútil Martin toto VIDEO.