Zo Slovenska

Začal boj o minimálnu mzdu: Pozrite, koľko chcú Slovákom pridať na plate

Zvyšovanie minimálnej mzdy rezonuje v spoločnosti každý rok.

Ilustračný obrázok k článku Začal boj o minimálnu mzdu: Pozrite, koľko chcú Slovákom pridať na plate
Zdroj: TASR

Na Slovensku odštartovala diskusia o výške minimálnej mzdy pre rok 2021. Rezort práce ju navrhuje zvýšiť o 40 eur na 620 eur v hrubom. Na Slovensku vlani za menej ako 600 eur pracovali viac ženy ako muži a najmä ľudia v Prešovskom kraji.

Zvyšovanie minimálnej mzdy rezonuje v spoločnosti každý rok. Sociálni partneri sa na výške ani tento rok nedohodli, s návrhom preto prišlo ministerstvo práce.

Štartovacia minimálna mzda

Rezort, okrem úpravy minimálneho zárobku smerom nahor, navrhuje aj zavedenie štartovacej minimálnej mzdy, ktorá by mala byť vo výške 465 eur v hrubom.

Ak by sa mala zvýšiť minimálna mzda podľa prijatého „automatu“, na základe ktorého by sa rovnala 60 % z priemernej mzdy v roku 2019, tak by sa vyšplhala na 655 eur. V súčasnosti je vo výške 580 eur.

Rast minimálnej mzdy oceňujú najmä zamestnanci s nízkymi príjmami, zamestnávatelia sa im zväčša bránia a varujú pred negatívnymi dosahmi. Inak tomu nie je ani tento rok.

Zamestnávatelia požadujú jej zmrazenie na úrovni tohto roka. Dôvodom je okrem iného aj koronakríza. Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti v súčasnej dobe nie je dobré výrazne zvyšovať minimálnu mzdu, ale ani ju úplne zmraziť.

„Oproti číslu minimálnej mzdy je oveľa dôležitejší čistý príjem človeka a mzdové náklady zamestnávateľa. Daňovo-odvodové zaťaženie minimálnej mzdy výrazne vzrástlo, a to z 30 % na 37 %, teda o tretinu,“ upozornil Páleník. Je presvedčený, že by sa mali prijať opatrenia.

Viac žien ako mužov

„Určite by bolo vhodnejšie zvýšiť odpočítateľné položky na dane, na zdravotné odvody a naviazať ich na minimálnu mzdu, aby daňovo-odvodové zaťaženie pri minimálnej mzde zostávalo rovnaké,“ myslí si Páleník.

Za nezmyselnú považuje aj štartovaciu minimálnu mzdu. „Účel štartovacej minimálne mzdy nechápem, mzdové zvýhodnenie dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa zamestnajú, je v súčasnosti výrazne motivujúce,“ hovorí Páleník.

Podľa analýzy Wood & Company na Slovensku v roku 2019 zarábalo menej ako 600 eur v hrubom 7,4 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok.

„Tomu zodpovedalo približne 154-tisíc zamestnancov. Hrubá mzda pod 600 eur sa týkala viac žien ako mužov. Vlani videlo na výplatnej páske sumu nižšiu ako 600 eur v hrubom 7,8 % zamestnaných Sloveniek a sedem percent zamestnaných Slovákov,“ vyčíslila analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

Z hľadiska vzdelania takmer pätina zamestnancov s ukončeným maximálne základným vzdelaním nezarobila viac ako 600 eur v hrubom. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj takmer desatiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity.

„Avšak ani maturita nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu. Napríklad vyše sedem percent zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním zarába pod 600 eur. Naopak, zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním majú plat nižší ako 600 eur v najnižšej miere,“ doplnila Sadovská.

Regionálne rozdiely

Z analýzy tiež vyplýva, že menej ako 600 eur zarábajú hlavne mladí. „V prípade zamestnancov do 19 rokov majú plat nižší ako šesť stoviek dvaja z desiatich, teda 20 % pracovníkov. Plat nižší ako 600 eur v hrubom však nie je raritou ani v prípade zamestnancov vo veku 20 až 24 rokov. V tejto vekovej skupine podiel dosahuje 12 %. Naopak, najnižší podiel zamestnancov na plný úväzok s platom nižším ako 600 eur sa týka vekovej kategórie 30 až 35 rokov,“ konštatuje Sadovská.

Rozdiely badať aj z hľadiska regiónov. Najhoršie sú na tom zamestnanci v Prešovskom kraji. „Oproti celoslovenskému priemeru je tu podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 600 eur takmer dvojnásobný, ide o 14 % pracujúcich na plný úväzok. Druhý najväčší podiel zamestnancov s platom nižším ako 600 eur eviduje Košický kraj, nasleduje Banskobystrický kraj (8,7 %) a Nitriansky kraj,“ doplnila Sadovská. Naopak, v Bratislavskom kraji zarába menej ako 600 eur v hrubom iba 4,4 % zamestnancov.

„Najväčší podiel zamestnancov s platom pod 600 eur sa týka firiem zameraných na ubytovacie a stravovacie služby. V ich prípade ide o viac ako štvrtinu zamestnancov. V oblasti administratívnych služieb je plat nižší ako 600 eur realitou pre 16 % zamestnancov. V stavebníctve zarába menej ako 600 eur v hrubom vyše 13 % zamestnancov,“ dodala Sadovská.

Zdroj: TASR
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM