Martin Károly Regióny

Začiatok Nežnej v Kremnici očami tribúna: Kostol, francúzska trikolóra, frťan v Gemeri a odvážni mešťania

Všetko sa zvrtlo v priebehu štyroch hodín. Dav stál zrazu pred kremnickou radnicou plnou vtedajších mocných. Pozrite, ako si na osudové zmeny spomína vtedajší tribún, neskôr poslanec Federálneho zhromaždenia, Alfréd Haško.

Ilustračný obrázok k článku Začiatok Nežnej v Kremnici očami tribúna: Kostol, francúzska trikolóra, frťan v Gemeri a odvážni mešťania
Foto: Martin Károly / Zdroj: Dnes24.sk

Nežná revolúcia začala 16. až 17. novembra demonštráciami študentov v Bratislave a Prahe. Informácie sa ale do miest vtedajšej republiky šírili pomalšie. Kým v hlavných mestách to vrelo, v iných oblastiach Slovenska, sa ľudia zapájali postupne. Počiatku o udalostiach neinformovali ani oficiálne médiá. Ako to bolo v Kremnici?

Začiatky revolúcie

Neviem presne kedy bol prvý prenos z námestí, ale myslím, že v stredu alebo štvrtok (22. 23. November 89). Videli sme, že vystúpil Dubček, Kňažko s Budajom už moderovali. To však bola Bratislava a Praha, no stále sme nevideli, že by sa dialo niečo na úrovni miest,“ spomína si na časy pred 25-timi rokmi, Alfréd Haško, vtedy 36 ročný učiteľ, otec dvoch detí.

Toto obdobie trvalo podľa neho asi do soboty 25. Novembra. „Vtedy v televízii vystúpil Kňažko a prečítal 10 požiadaviek VPN. Mimochodom, jedna z nich doteraz nie je splnená (odluka cirkvi od štátu),“ hovorí ďalej.

Ako si ďalej spomína, dôležité bolo vystúpenie kardinála Tomka, na vtedy zakázanej stanici Slobodná Európa, kde vyzval veriacich ako aj cirkev, aby boli v nedeľu otvorené kostoly a aby ľudia svojou prítomnosťou vyjadrili podporu Občianskemu fóru a Verejnosti proti násiliu. „Celú noc som premýšľal, že čo bude zajtra. Do kostola som nechodil, bol som učiteľ, jednoducho som sa bál. Nie som žiadny hrdina. V noci som pripravil trikolóry. Mal som 15 metrov kremnickej stuhy, ktorú sme dávali na medaily a zhodou okolností stačilo odstrihnúť žltú.:)

Cez kostol to nešlo

Na druhý deň (nedeľa 26. November) išiel na faru za veľprepoštom, s jednoduchou otázkou, ktorý kostol bude otvorený. „Odpoveď bola tiež jasná: ŽIADNY. Až neskôr som sa dozvedel že patril medzi katolíckych kňazov v združení Pacem in terris.( združenie katolíckych duchovných kolaborujúcich s komunistickým režimom v Česko-Slovensku 1971 – 1989 pozn. red. )

Labyrint plný študentov

V nedeľu sa ale Haško aj tak prešiel pred Špitálsky kostol aj s manželkou. Prišiel tam aj Imrich Czaba Fodor. „No a tak začala v Kremnici revolúcia (smiech). Uvedomil som si vtedy, aký strach prevládal v ľudoch. Báli sa prísť aj pred kostol! Vtedy nás s Czabom napadlo, že ideme pozrieť do Labyrintu (študentský klub na kremnickom námestí) Bolo tam narvané. Študenti samozrejme vedeli, čo sa deje. Bol tam aj Roman Vykysalý, a začali sme teda obvolávať, aby prišli aj ďalší naši známi, že ideme niečo robiť. Medzi tým som študentom rozdal pripravené stužky.

Pochod na radnicu, francúzske trikolóry na kabátoch

Prišli teda spoločne na to, že treba zvolať verejné zhromaždenie, a že k tomu potrebujú mestský rozhlas. To však zďaleka nebolo jednoduché, navyše v nedeľu večer. „Zrazu ale niekto priniesol informáciu, že na mestskom úrade sa svieti a že tam je okrem všetkých poslancov aj predseda MNV a že rokujú. Museli sme mať teda medzi sebou špicľa, ktorý komunistov informoval, že sa niečo deje,“ spomína si ďalej Alfréd Haško.

Jediná možnosť bola teda, podľa ľudí v Labyrinte, ísť na mestský úrad. „A tak ozdobení trikolórami sme sa pohli z Lybyrintu. Vtedy mi Roman Vykysalý hovorí. Počuj čo to máš za trikolóru! Veď to je francúzska! :) (kremnická mala v strede bielu, tak ako francúzska pozn. red.)“

Na úrade bolo vtedy podľa neho 63 poslancov, tajomníci, podpredsedovia, predseda aj zapisovatelia, teda taká malá armáda. „Nás bolo v Labyrinte len zopár. Fakt sme nevedeli, čo bude. Vtedy fungovali aj tzv. Ľudové milície. A tak sme teda, s tými francúzskymi trikolórami, pochodovali pred mestský úrad. Zrazu sme sa obzreli za seba, a za nami bol obrovský dav. Od mestského úradu až po Labyrint. Doteraz neviem, odkiaľ sa tam vzali. A išli sme vyjednávať s komunistami,“ rozpomína si ďalej Haško, na zlomové okamihy kremnickej Nežnej.

Vošli sme, teda koľkí sa zmestili, zaklopal som na tie krivé dvere v zasadacej miestnosti, a vnútri bolo narvané! Nesmelo som teda povedal, že sa chcem rozprávať s predsedom. Počkajte, znela strohá odpoveď. Celá chodba aj schodisko bolo lemované „našimi“ ľuďmi. V tom sa otvorili dvere a začali vychádzať poslanci, úzkym koridorom, ktorý sa medzi ľuďmi vytvoril. Niektorí, a to si budem do smrti pamätať, nám ukázali prstami nesmelo véčko, niektorí dali hlavu dolu a išli pomedzi ľudí.“ dodáva s tým že s mnohými aj so zvesenými hlavami chodí teraz na pivo, a že zabúdať je tiež dôležité.

Odvážny predseda MNV a kremnická lúza

Vtedajší predseda MNV Milan Štulajter ostal v rokovacej sále sám. Mestský úrad bol plný davu. Ľudia sa ani všetci do budovy nezmestili. „Toto mu doteraz kvitujem. Nevolali ani milíciu, ani políciu. Keď vyšiel posledný poslanec, Štulajter nás pozval dnu. Zaplnili sme teda zasadačku, samozrejme nie všetci sa zmestili a predseda sa teda pýta, čo chceme. Medzi tým sa ale k nám pripojili všelijakí ľudia, aj kremnická lúza zo sály dokonca zaznelo: Odvolajte Frieberta, nechcel nás pustiť do vinárne !:) Nakoniec sme to teda ukočírovali a požadovali sme sálu MsKS, mestský rozhlas, a ozvučenie,“ vtedajší predseda vzbúrenému davu vo všetkom vyhovel.

Prvý míting, frťan v Gemeri

A tak hneď v nedeľu o 18-tej hodine bolo mestským rozhlasom zvolané prvé verejné zhromaždenie v Kremnici, pred do MsKS. V ampliónoch vraj znela Modlitba pro Martu. „Medzi tým sme v Labyrinte pripravovali podpisové hárky, že súhlasia s požiadavkami VPN a vytelefonovali sme nejakých umelcov na utorok. Niekto nám dal číslo a bolo to dohodnuté. S Romanom sme si išli dať do Gemera frťana, lebo sme boli fakt roztrasení. Boli sme práve pred prvým verejným zhromaždením v meste a nikto nevedel, akým smerom sa bude všetko vyvíjať. Cítili sme aj obrovskú zodpovednosť. Čo sa tam bude diať? Prídu policajti, armáda, milícia?,“ osvetľuje ďalej Haško priebeh počiatku revolúcie v meste.

Výzva na štrajk

Sála v MsKS už bola úplne plná. „Pustili sme hymnu, prečítali požiadavky, bola aj diskusia, a potom sme ľudí pozvali na utorok. Zo sály sa vtedy ale ozval baritón Jula Tamašfiho: Neskoro, zajtra štrajkujeme! A celá sála začala jednohlasne skandovať: Štrajk, štrajk, štrajk! S Romanom sme sa na seba pozreli, prikývli a vyhlásili teda štrajk. Zhromaždenie sme zvolali na 15-tu na parkovisko Jeleň. Takto sa teda začala revolúcia v Kremnici. Ešte ale zďaleka nebolo vyhrané.

Pokračovanie o kremnickej Nežnej nájdete na stránkach žiar24 onedlho…

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM