Správy Regióny

Zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú skládkou vo Vrakuni ohrozené

Náklady na odstránenie environmentálnej záťaže sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur. Konečnú sumu však určí verejné obstarávanie. Využiť sa majú eurofondy.

Ilustračný obrázok k článku Zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú skládkou vo Vrakuni ohrozené
7
Galéria
Zdroj: TASR

Zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú nateraz kontaminovanou podzemnou vodou z bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni ohrozené. Vyhlásil to minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).

Sanácia v roku 2018

Kontaminácia sa podľa jeho slov týka len bratislavských mestských častí Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. „Obyvatelia Rovinky, Dunajskej Lužnej, Mosta pri Bratislave a Miloslavova nie sú ohrození kontaminovanou podzemnou vodou,“ skonštatoval Sólymos. Reagoval tak na diskusiu, ktorá sa v posledných dňoch okolo skládky vo Vrakuni rozprúdila.

Šéf envirorezortu deklaruje, že intenzívne pracujú na eliminácii jej vplyvu na životné prostredie. So sanáciou skládky by sa mohlo začať už budúci rok, presný termín určí až úspešné ukončenie verejného obstarávania, ktoré bolo spustené na jar. Náklady na odstránenie environmentálnej záťaže sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur. Konečnú sumu však určí verejné obstarávanie. Využiť sa majú eurofondy.

Na sanáciu skládky sa má použiť metóda enkapsulácie, ktorou sa jej obsah zaizoluje od okolitého prostredia. Ak by sa táto environmentálna záťaž mala úplne odstrániť, stálo by to okolo 114 miliónov eur, čo je podľa rezortu drahá záležitosť a budovať „novú“ skládku nebezpečného odpadu nevidí reálne.

Pozor na vodu zo studní!

Koncom mája ministerstvo adresovalo list dotknutým bratislavským mestských častiam so žiadosťou, aby verejnosť informovali o kontaminácii podzemných vôd zo skládky vo Vrakuni. „Vyzvali sme ich, aby opätovne zabezpečili informovanie verejnosti, aby nepoužívala vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov,“ povedal Sólymos.

Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Obce Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov nie sú týmto mrakom zasiahnuté, ale sú situované v smere možného šírenia sa kontaminácie. „Priamo na skládke sme identifikovali okolo 400 chemických látok. V podzemnej vode sme našli šesť látok, ktoré prekračujú limit,“ uviedla generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov na ministerstve Vlasta Jánová s tým, že ide najmä o herbicídy a pesticídy.

Kontaminovaná podzemná voda sa bude čerpať v predpolí skládky a čistiť v čistiarni kontaminovaných vôd, ktorá bude postavená.

Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave uviedla, že škodliviny vyskytujúce sa v podzemnej vode sú vo veľmi nízkych koncentráciách. Človek má schopnosť podľa nej pri nízkej hladine týchto látok ich detoxikovať bez toho, aby došlo k poškodeniu zdravia.

„Jednorazové použitie aj kontaminovaných plodín z tejto oblasti nepredstavuje zdravotné riziko. Problémom je pokiaľ by sme dlhú dobu používali takéto potraviny a nestriedali ich s ničím iným,“ priblížila. Podobné to je podľa nej aj pri používaní vody zo studní v dotknutom území napríklad na kúpanie.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Protest proti skládke
7
Galéria
Zdroj: TASR
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM