Ženy početne prevládajú nad mužmi všade na SR

Foto: Ilustračné foto SITA/Michal BurzaBRATISLAVA 29. mája (WEBNOVINY) – Ženy početne prevládajú vo všetkých krajoch SR. Najvyšší podiel žien je v Bratislavskom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, najnižší podiel žien je v Prešovskom a Žilinskom kraji. „Kým v Bratislavskom kraji pripadá na 1 000 mužov 1 105 žien, v Prešovskom kraji je to 1 033 žien,“ uviedla na tlačovej besede generálna riaditeľka sekcie sociálnej štatistiky a demografie Ľudmila Ivančíková.

Aj starnutie obyvateľstva, ktoré sa stáva sprievodným javom slovenskej spoločnosti, má v jednotlivých regiónoch rozdielnu intenzitu. Najintenzívnejšie starne obyvateľstvo Trenčianskeho, Nitrianskeho a Bratislavského kraja. „Kde podiely predproduktívnej a poproduktívnej vekovej skupiny sú už takmer zhodné,“ konštatovala Ivančíková. Podľa predpokladov v krátkej dobe môže dôjsť k tomu, že v týchto regiónoch prevládne poproduktívna zložka nad predproduktívnou. Zatiaľ najpomalší je proces starnutia v Prešovskom kraji – veková kategória detí do 14 rokov tam tvorí 18, 53 percenta obyvateľstva. Ľudia vo vekovej kategórii od 65 rokov a viac tam tvoria 10, 75 percenta populácie regiónu. V Bratislavskom kraji je priemerný vek 40 rokov, v Prešovskom kraji je to 36 rokov.

Reklama

Najviac párov sa v roku 2009 zosobášilo v Prešovskom kraji, v prepočte na 100 obyvateľov je počet sobášov vysoký aj v Bratislavskom kraji. "Kým u Prešovského kraja je predpoklad, že sa jedná o pretrvávajúcu hodnotovú orientáciu zameranú na rodinu, v Bratislavskom kraji je vyššia hrubá miera sobášnosti pravdepodobne spôsobená tým, že sa v kraji koncentruje vysoký počet prisťahovaných osôb v sobášnom veku, " zdôvodnila Ivančíková.

Trend zvyšovania rozvodovosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac ich bolo v Nitrianskom, Bratislavskom a Košickom kraji. Najvyššiu tzv. hrubú mieru rozvodovosti štatistici zaznamenali v Bratislavskom a Trnavskom kraji, kde na 1 000 obyvateľov pripadli takmer 3 rozvody. Naopak najnižšia miera rozvodovosti bola v Prešovskom kraji.

Najviac detí sa dlhodobo rodí v Prešovskom, Košickom a Bratislavskom kraji, najmenej v Nitrianskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji. Ivančíková upozornila, že „v krajoch s najvyššími hodnotami pôrodnosti dochádzalo k ich minimálnemu rastu, naopak, kraje s najnižšími hodnotami zaznamenali najvyšší vzostup“.

Miera potratovosti všeobecne v krajoch klesá. Najnižšia bola v Prešovskom kraji, kde pripadá 22 potratov na 100 narodených detí. Tento ukazovateľ je naopak vyšší v Nitrianskom a Trnavskom kraji, kde pripadá 35 potratov na 100 narodených.

V krajoch, kde je staršia populácia a nižšia pôrodnosť, je aj vyššia úmrtnosť obyvateľstva. Platí to pre Nitriansky a Banskobystrický kraj. Najnižšia úmrtnosť je v Prešovskom kraji. Podľa štatistikov však počet zomretých a miera úmrtnosti neodrážajú skutočnú intenzitu zmien vo vývoji úmrtnosti. Lepším obrazom pre presnejšie hodnotenie rozdielov úmrtnosti a kvality života v jednotlivých krajoch je nádej na dožitie, resp. stredná dĺžka života. Tá sa vo všetkých regiónoch zvyšuje.

Najdlhšiu strednú dĺžku života pri narodení majú muži v Bratislavskom kraji. "Hodnota 73,37 rokov je vysoko nad celoslovenským priemerom, " konštatovala Ivančíková. Nadpriemerné hodnoty dosahujú aj muži v Trnavskom a Trenčianskom kraji. naopak, najnižšiu strednú dĺžku života pri narodení majú muži v Košickom a Banskobystric­kom kraji.

U žien majú najdlhšiu strednú dĺžku života pri narodení tie z Bratislavského kraja, kde dosahuje hodnoty 79,96 rokov. Podobne je to v Trenčianskom a Prešovskom kraji. Pod celoslovenským priemerom v minulom roku bola táto hodnota u žien v Košickom kraji – 77,92 roka.

Najvýraznejší celkový prírastok obyvateľov mal Bratislavský kraj. V Nitrianskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji zaznamenali celkový úbytok obyvateľov.

SITA