Žiarsky dramaturg Kulich o spolupráci s Karlom Gottom: Oslovenie maestro nemal rád

Odchod velikána česko-slovenskej hudobnej scény rezonuje médiami už niekoľko dní. K ľuďom, ktorí mali tú česť spoznať Karla Gotta osobne, patrí aj dramaturg žiarskeho MsKC Janko Kulich. Ten má bohaté skúsenosti s prípravou rôznych podujatí a práve v tomto fachu sa spoznal i s božským Kájom.

Nikto neveril, že príde skutočný Gott

Ako hovorí Kulich, všetko začalo nevinne, keď pred rokmi zorganizoval Karlov koncert pár dní po jeho sedemdesiatinách v prievidzskom lesnom amfiteátri. Vtedy vraj nikto neveril, že príde skutočný Karel Gott. Každý skepticky očakával jeho dvojníka.

,,Dodnes si pamätám prvý telefonát s ním. Zavolal mi jeho osobný šofér a priateľ, dnes už nebohý Olda Havránek, že sa blížia na miesto koncertu a že by som mnou rád hovoril pán Gott osobne. Úprimne… až keď som ho počul v telefóne som aj ja uveril, že nepríde len dvojník. Karel bol nesmierne úctivý, slušný, džentlmen a hlavne obrovský profesionál a detailista," spomína na prvý kontakt s legendou Kulich.

Ženy sa snažili odrhnúť si aspoň kúsok oblečenia

Od prievidzského koncertu má Janko Kulich s Karlom za sebou niekoľko ďalších spoluprác, pri ktorých ho stihol spoznať aj ako človeka. Ako potvrdzuje Karlovu povesť, naozaj sa nesprával ako hviezda a ochotne sa venoval každému jednému fanúšikovi. Rovnako sa zdravil s primátormi, sponzormi, technikmi, čašníkmi či okoloidúcimi. Vždy s pokorou a úsmevom. Nedele na hoteli vraj trávil so svojim tajomníkom Honzou Adamem, ktorý mu čítal listy od fanúšikov a Karel mu diktoval, čo má odpísať. Kulichové slová korešpondujú i s chýrami o skromnosti hudobnej legendy. Hoci v médiách je obľúbené jeho titulovanie maestro, on sám toto oslovenie nemal rád.

,,Stretnutie či fotografovanie s fanúšikom nikdy neodmietol, hoci to bolo veľmi náročné pre neho i pre mňa ako organizátora. Boli totiž situácie, keď sa na pána Gotta hrnuli stovky žien a snažili sa z neho odtrhnúť aspoň kúsok oblečenia, alebo ho chceli bozkávať či dotknúť aspoň sa ho."

,,Postaršie dámy v kostýmoch sa pri ňom menili na nenásytné šelmy, ktoré nevedela zastaviť ani početná ochranka. Autogramiády, ktoré boli časované na 15 až 20 minút končili vždy až po trištvrtehodine," opisuje Kulich.

Prezidentský apartmán prišiel vymeniť

Janko Kulich zažil ako organizátor hviezdy nielen na pódiu, ale aj za oponou, mimo fanúšikov, objektívov a kamier. Karel sa podľa neho rád rozprával, a to s kýmkoľvek a o čomkoľvek. Na pódiu už bola ale prvoradá práca, a v tej bol mimoriadne precízny.

,,Bol to obrovský profesionál. Nikdy nič nenechal na náhodu. Pred každým koncertom si vždy urobil kratšiu zohrávku a skúšku s kapelou, rozospieval sa. Následne prešli s kapelníkom repertoár daného koncertu. Keď sme boli spolu v Bojniciach tak sa sám vybral pešo z hotela na prechádzku okolo Bojnického zámku. Bez ochranky. To ste mali vidieť tých okoloidúcich. Neverili vlastným očiam, keď prešiel okolo nich a s úsmevom im poprial pekný deň," spomína pobavene.

Medzi úsmevné príhody patrí aj tá, keď prišiel Gott v banskobystrickom hoteli recepciu vymeniť prezidentský apartmán za „niečo menšie“, lebo sa v ňom strácal. ,,Predstavte si, že on na ten koncert do Bystrice prišiel z Prahy vlakom! Vysvetlil mi to tak, že v zime sú cesty nebezpečné a navyše hrozí, že by mohol aj meškať a tak išiel vlakom," dodáva.

Správa o úmrtí Karla Gotta zasiahla azda každého v dvoch krajinách, v ktorých zanechal hlbokú stopu. Zvlášť tých, ktorí s ním mali tú česť osobne.

,,Povedal som si, že keď Gott môže zomrieť, môže sa stať už hocičo. Ja veľmi nevyhľadávam stretnutia s umelcami, pretože je to väčšinou len pretvárka. Toto však bolo niečo iné. Spolupráca s ním bola obrovská škola a zážitok," dodáva na záver Janko Kulich.

Nenechajte si ujsť viac noviniek zo Žiaru a okolia a sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné