Ľubomíra Karmanová Regióny

Známa lučenská učiteľka Emília Blahútová o začiatku INFO veku v Lučenci: Programovali sme bez počítača a dierovali štítky :)

Známa učiteľka lučeneckého gymnázia, Emília Blahútová, učí od roku 1974. Napriek tomu, že počítač na škole bola v tom čase utópia, učila programovanie a práve s ním sa spája aj množstvo zážitkov, ktoré dnes vyvolávajú úsmev na tvári.

Ilustračný obrázok k článku Známa lučenská učiteľka Emília Blahútová o začiatku INFO veku v Lučenci: Programovali sme bez počítača a dierovali štítky :)
Zdroj: Dnes24.sk

Učiteľka matematiky a informatiky na Gymnáziu B. S. Timravy, Emília Blahútová, síce vyučuje predmety, ktoré nie sú u žiakov najobľúbenejšie, napriek tomu si študentov dokáže získať. Učiteľ musí byť podľa nej prísny, ale spravodlivý, ak chce, aby ho žiaci rešpektovali. Ona sama vníma študentov veľmi pozitívne a vďaka svojmu modernému a otvorenému prístupu sa u žiakov stala veľmi obľúbenou.

Programovanie bez počítača

Po 41 rokoch začala prednedávnom učiť deskriptívu, ktorú si vyžiadali samotní žiaci. „Deti ma nahovorili, aby som to začala učiť, pretože chceli maturovať z tohto predmetu. Hovorila som im, že si už nič nepamätám, ale uhovorili ma, že sa budeme učiť spoločne,“ teší sa z iniciatívy študentov učiteľka.

Za jej hlavnú parketu je však objektívne považované programovanie, ktoré začala učiť už v sedemdesiatych rokoch v podmienkach, ktoré sú pre dnešných študentov nielen nepredstaviteľné, ale až komické. Na škole, totiž, nemali žiadny počítač. Ku počítačom sa študenti dostali výnimočne na konci školského roka, v školskom výpočtovom stredisku v Liptovskom Hrádku.

„Celý rok sme programovali na papier. Ja som bola ako computer, teda som to testovala a kontrolovala a na záver školského roka sme išli na týždeň do výpočtového strediska. Počítače vtedy boli veľmi veľké a v miestnosti musela byť klíma na asi 18 stupňov, aby sa neprehriali,“ spomína s úsmevom.

Dierovacie štítky

Spomenula si aj na prvý počítač, ktorý v škole mali. Vyrábalo ho družstvo v Slušoviciach a bol to kufríkový počítač. Na škole mali aj dierovače štítkov. „Na každý príkaz sa dieroval iný štítok, tie sa potom vložili do zásobníka počítača a museli byť v správnom poradí. Sranda bola, keď sa vám náhodou vyšmykli a rozsypali a museli ste ich znovu zoradiť,“ hovorí o situáciách, ktoré v tom čase vôbec neboli také komické, ako znejú dnes.

Aj keď počas svojej dlhoročnej praxe školu na nejaký čas zmenila, považuje to za pozitívny krok. "Aj keď som prešla do inej školy, vnímala som to ako niečo pozitívne, chytila som nový vietor a to isté, aj keď som sa vrátila späť na Gymnázium B. S. Timravy, opäť ma to naštartovalo, dodáva na záver otvorene.

Dnes už, síce, učí len externe, no stále patrí medzi učiteľov, ktorí si získajú nielen rešpekt, ale aj veľký obdiv a na ktorých si radi zaspomínajú aj tí študenti, ktorým sa na jej predmetoch extra výnimočne nedarilo.

Riaditeľka lučenského gymnázia spomína na študentské časy so šibalským humorom: Keby to vtedy moja fyzikárka vedela…

Lučenské gymnázium má svoju miss: Toto je najkrajšie dievča školy

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM