Známu obec neďaleko Zvolena preslávila výroba košov. Posledný košikár má 92 rokov

Vo svojich humnách za domami vyrábali chrbtové koše na seno, alebo tzv. ošítky na zemiaky z dubových a lieskových lubov. Viete, ktorú obec preslávili košikári?

Jakub Forgács

V povojnových časoch, ale ešte aj v 70. a 80. rokoch uplynulého storočia, boli prútené a lubové koše z malej dedinky Bacúrov v okrese Zvolen známe v nejednom dome na Pohroní. Zašlú slávu zručných remeselníkov ale už v obci nič nepripomína.

Vo svojich humnách za domami vyrábali chrbtové koše na seno, alebo tzv. ošítky na zemiaky z dubových a lieskových lubov napríklad Martin Bešina, Ondrej Mičian, Ján Grajciar či Juraj Kútny. Dnes z nich žije už iba posledný menovaný.

Koše predávali na trhoch a jarmokoch

Pán Kútny má dnes 92 rokov a posledných niekoľko lubových košov mu ešte stále visí na hradách humna. Tie najkrajšie kúsky ukázala jeho 89-ročná manželka. „Vyrobil ich môj otec, majster umeleckej výroby Ondrej Mičian pred asi 30 rokmi,“ hovorí a na stene kuchyne ukazuje čestné uznanie pre otca, ktoré dostal od ÚĽUV-u v roku 1985. „Posledné košíky, ktoré otec vyrobil, sú pre našu rodinu vzácne, dnes už na nezaplatenie,“ dodáva.

Podľa Kútneho jeden malý chrbtový kôš z prútia či dubovej luby, vyrobil kedysi za jeden deň. Tie väčšie, s objemom takmer meter kubický, na prenos sena z poľa boli ale časovo o čosi náročnejšie. Materiál na ich výrobu nachádzali bacúrovskí košikári v lesoch neďalekej Dobrej Nivy. Koše potom predávali na trhoch a jarmokoch v Žiari nad Hronom, Banskej Bystrici či Banskej Štiavnici. Koše na seno a zemiaky kedysi dodávali aj do ÚĽUV-u. Vyhľadávané boli pre svoju rozmernosť najmä chalupármi.

Z dubu a liesky

K výrobe prútených a lubových košov v Bacúrove privoňal voľakedy ako malý chlapec dnes 42-ročný Ivan Kulháni. „Ku košikárstvu som sa dostal spolu s bratom tak, že náš starý otec Pavel Lukáč robil košíky, pri čom najprv sme mu pomáhali, a potom nás ich naučil aj vyrábať. Brat sa tomu venoval viac a robil ich ešte pred nejakými dvadsiatimi rokmi,“ povedal.

Od kedy sa koše v Bacúrove vyrábali, sa mu ale nepodarilo zistiť. „V obecnej kronike sa spomína, že v prvej polovici 20. storočia sú vyrábané skoro v každom druhom dome,“ hovorí.

V Bacúrove sa vyrábali koše výlučne z dubu a liesky. Lieskové sa robili menšie, používali ich napríklad ženy do poľa, na nákup do obchodu alebo keď išli na trh. Veľké koše tzv. senné, sa vyrábali z dubových lubov, aby boli pevné a používali sa na prenášanie sena.

Pre materiál si chodili košikárski majstri do okolitých lesov. „V minulosti, najmä počas socializmu, sa k drevu dostávali ľahšie a hlavne lacnejšie, stačilo sa dohodnúť s horárom,“ podotkol. V súčasnosti je síce dostatok dubov v lesoch, k drevu zadarmo alebo za lacnejší peniaz sa už ale nedá dostať. „Keby si niekto chcel kúpiť dub, košík z neho by bol drahý a nedal by sa predať,“ pripomenul Kulháni.

Pozrite si v priloženej fotogalérii aj zábery krás obce Bacúrov!

Zdroj: TASR