Zuzana Čaputová sa ujala úradu prezidentky SR: FOTO z inaugurácie
Zuzana Čaputová slávnostne zložila sľub. Prinášame zábery z inaugurácie prvej slovenskej prezidentky.
Zuzana Čaputová zložila do rúk predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana ústavou predpísaný sľub a ujíma sa funkcie slovenskej prezidentky. Urobila tak na sobotňajšej slávnostnej inauguračnej schôdzi Národnej rady SR v priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave. Fiačan zloženie sľubu v zmysle ústavy potvrdil, čím sa Čaputová ujala funkcie.
Prezidentka zložila sľub
,,Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony," citovala Čaputová Ústavu SR. Ak by sľub odmietla, alebo by ho zložila s výhradou, nemohla by stáť na čele štátu.
,,Zložením ústavného sľubu preberám všetky záväzky a povinnosti verejnej služby. Neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť občanom, obyvateľom, Slovensku. Budem slúžiť blahu slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike," vyhlásila. Ponúka odbornosť, cit a zdravý aktivistický záujem. Chce prispieť ku konštruktívnej spolupráci. Svoj mandát mieni vykonávať slobodne.
Vyzdvihla úspechy vedcov a poukázala na klimatickú krízu
Slovensko a jeho ľudia sú podľa Čaputovej vitálnejší, ako si myslia. Poukázala na zvládnuté a pokojné rozdelenie Československa, drastické ekonomické opatrenia, ktorými si Slovensko prešlo, boj s nezamestnanosťou. Poukázala na úspešný vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. ,,A ako jediní patríme do eurozóny. Zvládli sme to," vyhlásila.
Prezidentka ocenila protischránkový zákon, vyzdvihla úspechy slovenských vedcov, aktívnu a vyspelú občiansku spoločnosť, čo sa podľa nej ukázalo aj pri protestoch po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Čaputová sa prihlásila k proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenska. ,,Ako je Európska únia naším životným a hodnotovým priestorom, Severoatlantická aliancia je naším obranným a bezpečnostným pilierom. Musíme ako krajina urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa tento priestor a jeho oporné piliere uchovali a posilňovali," doplnila s tým, že najdôležitejšie globálne problémy nemôžeme vyriešiť iba sami. „Zvládneme ich len v rámci najširšej medzinárodnej spolupráce,“ podotkla.
Poukázala aj na hrozby ako je klimatická kríza. ,,Proces globálnej zmeny klímy musíme spomaliť a zvrátiť, lebo v opačnom prípade to môže mať zásadné následky aj pre Slovensko. Vieme, že riešenie globálnej ekologickej hrozby nezávisí iba od nás. Je ale iba v našej moci zásadná zmena prístupu k prírode na Slovensku. Práve v tomto máme príležitosť byť všetci skutočnými vlastencami, bez ohľadu na to, aké je naše názorové, politické či stranícke presvedčenie," podotkla.
V príhovore i kritika
Zdôraznila potrebu právneho štátu a rovnosti pred zákonom. ,,Príliš veľa ľudí na Slovensku nadobudlo oprávnené presvedčenie, že toto u nás celkom neplatí. Pocit spoločenskej nespravodlivosti zosilnel a nadobudol dve podoby – podobu volania po zmene a po slušnosti, ale aj podobu hnevu na systém," poznamenala Čaputová.
Skritizovala korupciu či nedotknuteľnosť vybraných osôb. Musí sa to podľa nej stať minulosťou, pretože to uráža ľudský cit pre spravodlivosť. Prezidentka volá aj po spravodlivosti aj dôstojnom živote pre mladých aj starých ľudí. ,,Budem sa aktívne zaujímať o nové právne normy, aby prispeli k dôstojnosti života ľudí, ochrane životného prostredia a vyváženiu nezávislosti verejnej moci jej zodpovednosťou," doplnila.
Aktívne chce spolupracovať pri zámeroch nových systémových zmien v oblasti justície. V súvislosti s menovacími právomocami uviedla, že bude do funkcií menovať len profesionálne a osobnostne najlepších.
Prezidentka volá aj po prekonávaní priepastí medzi jednotlivými skupinami ľudí. ,,Postoj k inakosti, inej tradícii, inej skúsenosti a inému názoru vieme vyjadriť aj bez toho, aby sme siahli na slobodu a dôstojnosť iných. Stačí pri tom nezabudnúť na to, že spoločne sme súčasťou celku, súčasťou ľudskej rodiny. Stačí nezabudnúť na lásku k blížnemu, ktorá je základom rešpektu k rôznosti," poznamenala.
Poukázala tiež na prebúdzanie sa spoločnosti. ,,Teším sa z každej spontánnej aktivity v prospech svojho susedstva, v prospech mesta, v prospech spoločenstva. Teším sa z návratu každého občana a občianky domov na Slovensko, aj z každej iniciatívy, ktorá o to usiluje. Lebo toto prebúdzanie je hlavne o viere v krajinu, v potenciál ľudí, a v to, čo môžeme spolu dokázať," povedala prezidentka, ktorá sa hlási k pozitívnemu vlastenectvu.
Profil Zuzany Čaputovej
Zuzanu Čaputovú zvolili občania SR v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 30. marca. Slovensko malo dosiaľ štyroch prezidentov. Prvým bol Michal Kováč, ktorého však volil parlament. Priamo si občania volili hlavu štátu prvýkrát v roku 1999, vybrali si Rudolfa Schustera. Po ňom bol dvakrát na čele štátu Ivan Gašparovič a dosiaľ posledným prezidentom je Andrej Kiska. Funkčné obdobie mu uplynulo, keď bola inaugurovaná jeho nástupkyňa Čaputová.
Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996. Výrazne sa angažovala v kauze pezinskej skládky, ktorá sa začala koncom 90. rokov 20. storočia.
V roku 2016 jej udelili prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu, nazývanú aj Nobelova cena za ekológiu. Angažovala sa tiež v zbere podpisov pod petíciu požadujúcu zrušenie Mečiarových amnestií. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu Via Iuris a pokračovanie v advokátskej praxi, v rámci ktorej sa naďalej venovala environmentálnym témam.
Právnička a občianska aktivistka Zuzana Čaputová kandidovala na post prezidentky Slovenskej republiky za mimoparlamentnú stranu Progresívne Slovensko.
