Asistenčné systémy by sa mali stať súčasťou všetkých nových áut v Európe

Asistenčné systémy riadenia, ako sú systém na prispôsobovanie rýchlosti vozidla, systém na udržovanie automobilu v jazdnom pruhu či automatické brzdné systémy, by mali byť v blízkej budúcnosti súčasťou základnej výbavy všetkých nových osobných, ľahkých úžitkových a nákladných vozidiel a autobusov. Uznesenie sa zameriava na technológie, ktoré dokážu rozpoznať chodcov, cyklistov a motorkárov, a zároveň pomôcť vodičom vyhnúť sa im.

Poslankyňa Jana Žitňanská (OĽaNO-NOVA) upozornila, že ide o návrh, ktorý sa zameriava na tri oblasti – vyššiu bezpečnosť vozidiel, lepšiu kvalitu cestnej infraštruktúry a správanie vodičov, pričom víta návrh na nulovú toleranciu alkoholu. „Alkohol za volant nepatrí ani v malom množstve,“ zdôraznila a vyjadrila nádej, že krajiny, ktoré nemajú nulový limit (napríklad Belgicko či Francúzsko), nebudú odporovať tejto iniciatíve.

Podľa jej slov sú asistenčné systémy v autách, ktoré rozpoznajú cyklistov či chodcov na cestách, správna vec, rovnako ako konštrukčné úpravy, ktoré zrušia „slepé uhly“ pre šoférov.

Vladimír Maňka (Smer-SD) súhlasí s tým, že 25 000 obetí a okolo 130 000 zranených na európskych cestách každý rok je vysoké číslo a túto situáciu treba zmeniť vo všetkých oblastiach – od asistenčných služieb, cez lepší stav ciest až po vyššiu zodpovednosť vodičov. Súhlasí s tým, aby existovali systémy automatickej identifikácie alkoholu po nastúpení do auta, čo je dôležité najmä pre profesionálnych vodičov, ale aj pre bežných šoférov.

„Okolo 95 percent nehôd je vina vodiča alebo technický stav vozidla, čo je možné ovplyvniť,“ uviedol s odkazom na asistenčné systémy, ktoré majú zabrániť zrážke s cyklistami či chodcami. V tomto smere príde podľa neho vhod aj presnejší navigačný systém, kde EÚ vychádza v ústrety navigačným systémom Galileo, ktorý je presnejší ako GPS.

Maňka upozornil, že asistenčné systémy si budú môcť zakúpiť aj majitelia starších áut, pričom vodičov treba motivovať napríklad výhodami v rámci poistenia. Hromadná výroba takýchto systémov by však mala viesť k ich „ľudovejšej“, a teda dostupnej cene, aby si ich mohli dovoliť všetci používatelia.

„Je to situácia, ako keď vynašli bezpečnostné pásy, tiež trvalo dlhšie, kým sa zaviedli a boli povinné pre všetkých,“ opísal situáciu Ivan Štefanec (KDH). Upozornil, že ak v súčasnosti asistenčné služby majú len niektoré autá, EP chce docieliť, aby boli povinné pre všetky vozidlá, ktoré sa budú v Európe vyrábať a predávať. „Možno to niečo stojí, sú to dodatočné náklady, ale ľudský život je najcennejší,“ odkázal.

Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) skonštatovala, že v europarlamente je všeobecný konsenzus pre tento program, môžu sa však nájsť výhrady prečo by sa zavádzanie týchto systémov malo podporovať aj z európskych peňazí.

„Môžu sa zjaviť nápady, že prečo toto financovať z európskych zdrojov? Ale toto sú pozitívne projekty, ktoré treba spolufinancovať, lebo ľudia to pocítia v reálnom živote,“ opísala situáciu. Podľa jej slov sa nakoniec zrodí dohoda o tom, aký podiel pripadne na výrobcov automobilov a aký bude podiel financovania zo strany EÚ.

Foto: ilustračné