Aj infarkt myokardu môže byť pracovný úraz
Súdne rozhodnutie padlo po šiestich rokoch.
BARDEJOV. V živote a súdnej praxi dochádza k udalostiam, ktoré často nedokážu riešiť nielen postihnutí, ale ani odborníci. A presne takýto ojedinelý prípad sa stal aj v našom okrese. Poškodený pracoval ako kuchár v kuchyni jedného reštauračného zariadenia neďaleko Bardejova. Po infarkte myokardu na pracovisku v roku 2010 zomrel a jeho manželka sa následne obrátila na advokáta s tým, aby súd rozhodol, že poškodenie zdravia s následkom smrti bolo pracovným úrazom.
Zbytočná smrť
O právnu pomoc a poskytnutie právnych služieb pozostalá, v tom čase 37 ročná J. V. z okresu Bardejov, požiadala advokátsku kanceláriu JUDr. Vladimíra Pocha.
V úvode nášho rozhovoru advokát definoval pracovný úraz takto: „Ustanovenie §8 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení udáva, že pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobená nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ich plnením.“
K definícií infarktu myokardu dodáva: „Z ustálenej súdnej praxe v prípade poškodenia zdravia vzplýva, že konkrétne infarkt myokardu, ktorý je vyvolaný psychickou traumou ako bezprostrednou príčinou pri plnení pracovných úloh, je tiež považovaný za pracovný úraz.“
Po základných informáciách bola v roku 2011 proti žalovanému zamestnávateľovi J. K. podaná žaloba na Okresný súd v Bardejove. Ten požiadal znalca z odboru kardiológie o vypracovanie posudku.
„Znalec sa vyjadril, že na to aby posúdil dynamiku ochorenia aorty, vrátane kritického dňa, musí zájsť do predchorobia a vychádzať z relevantných medicínskych nálezov. Dôležitý bol vplyv rizikových faktorov. Súd po vykonaní dôkazov žalobe, ku ktorej zaujali postoj svedkovia, inšpektorát práce, zamestnávateľ aj v tom čase vedľajší účastník konania – Sociálna poisťovňa, nevyhovel,“ uzavrel prvú etapu Vladimír Poch.
Okresný súd nie, krajský áno
Žalobkyňa podala odvolanie na Krajský súd v Prešove. Ten vrátil vec na nové konanie, na súd prvého stupňa, teda späť do Bardejova. Na konečný verdikt museli čakať šesť rokov.
Advokát toto obdobie charakterizoval takto: „Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, z opodstatnených dôvodov uvedených v odvolaní a s poukázaním na závery znaleckého posudku, ktorý aj napriek tomu, že nebol vo všetkých bodoch v prospech poškodeného priaznivý, bol Krajský súd jednoznačne toho názoru, že u poškodeného došlo k zvýšenej námahe, náhlemu vypätiu síl a časovému stresu pri výkone práce. Práve tieto okolnosti boli príčinou smrti.“
„Tento prípad sa možno nemusel vôbec skončiť smrťou.“
„Okresný súd vzhľadom k vyššie uvedenému, žalobe nakoniec vyhovel v celom rozsahu a rozhodol, že poškodenie zdravia nebohého, ktoré nastalo 12.8.2010, je pracovným úrazom. Bolo poukázané aj na § 8 ods. 1 písm. a zákona o sociálnom poistení, ako aj na § 195 Zákonníka práce o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze,“ dodáva Poch.
Memento
Tento prípad môže byť významným mementom pre zamestnávateľov, hlavne pri vytváraní pracovných podmienok ale aj výstrahou pred cieleným vytváraním psychického nátlaku a stresujúcej atmosféry na pracovisku.
Aj keď zákonník práce a zákon o sociálnom poistení hovoria o povinnostiach vytvárať vhodné pracovné podmienky, prax je časatokrát úplne iná a dôkazom toho je aj tento unikátny bardejovský precedens. Tento prípad sa možno nemusel vôbec skončiť smrťou. Výstrahou by mal byť v prvom rade život a zdravie človeka.
No aj v takýchto hraničných a právne ťažkých riešeniach je možné hľadať pomoc u odborníkov a dosiahnuť spravodlivý výsledok. A v konečnom dôsledku dosiahnuť aspoň malú satisfakciu za stratu milovaného človeka.