Cestovateľ Stano "Sancho" Tomka: Najsilnejším zážitkom bolo zemetrasenie v Nepále

Zdroj: hlohovec.dnes24.sk

Hlohovčan Stano Tomka, ktorému nikto nepovie inak ako Sancho, porozprával v rozhovore o svojej láske k cestovaniu, o tom, ktoré destinácie Slováci obľubujú a čo všetko veselé, aj menej veselé, sa na cestách môže stať.

Ako si sa dostal k cestovaniu a kam viedla tvoja prvá cestovateľská výprava ako turistu po otvorení hraníc?

K cestovaniu som sa dostal úplnou náhodou, v podstate som začal cestovať dosť neskoro, moja prvá cesta mimo Československo bola na jar roku 1989 do ZSSR kde som navštívil Moskvu a Leningrad v rámci zväzáckeho zájazdu. Po otvorení hraníc som vycestoval za hranice až v roku 1993 a to až do ďalekého Rakúska. Postupne som ale navštívil ďalšie a ďalšie európske krajiny. Prvú skutočnú cestu, ktorá zmenila môj život, som uskutočnil v roku 2002, keď som navštívil prvý krát Nepál a bola to láska na celý život…

Nepál si odvtedy navštívil viackrát.

Áno, presne 33 krát a na jar sa chystám znovu.

Ako sa z cestovateľa stal majiteľ cestovky? Kedy si dospel k rozhodnutiu, že sa chceš živiť práve týmto?

V roku 2002 som takisto začal sprevádzať pre rôzne cestovné kancelárie a niekedy v roku 2006 sme sa rozhodli, že si založíme svoju vlastnú cestovku, a tak sme začali organizovať hlavne zájazdy do hôr do Slovinska, Rakúska, Nemecka, Rumunska, neskôr sme pridali Nórsko, Island a samozrejme neskôr prišli zájazdy do Ázie, hlavne do Nepálu a Indie.

Koľko dní v mesiaci tráviš mimo domova na cestách?

Nie veľa. Mám spočítané, že minulý rok som bol preč 105 dní, rok pred tým 150 dní. Ale napríklad môj kamarát a kolega bol tento rok mimo domu 260 dní.

Ktoré krajiny klienti tvojej cestovky majú možnosť navštíviť? Kam sa ty sám vraciaš najradšej a ktorá je najobľúbenejšia destinácia klientov ?

Momentálne môžu ísť klienti s nami do týchto krajín: Arménsko, Barma, Bhután, Čína, Ekvádor, Grónsko, Guatemala, India, Island, Kazachstan, Kirgistan, Madagaskar, Maurícius, Nepál, Nórsko, Tibet, USA. Ja sa samozrejme najradšej vraciam do Nepálu a tiež na Island a do Nórska. Sú krajiny z našej ponuky, kde som nikdy nebol, ako napríklad Madagaskar, Guatemala, Arménsko, Ekvádor, to sú zasa „srdcovky“ mojich kolegov. Momentálne je najväčší záujem o Nepál, Madagaskar a Island.

Podeľ sa s nami o nejakú vtipnú cestovateľskú príhodu, určite ich máš veľa.

Napríklad: Večer po prílete do Káthmándú sa nám opil jeden turista a stratil sa. Ráno o pol ôsmej bol naplánovaný odchod do hôr. Večer bola veľká párty, potom sa roztratili spať a ráno príde za mnou kamarát Tibor s tým, že Denis ešte neprišiel na izbu. Denis sa totiž opil v meste, potom potme nevedel nájsť hotel, tak si zobral rikšu, tá ho povozila po celom Káthmándú, ale keďže v noci vyzerá všetko inak ako cez deň, hotel sa mu nepodarilo nájsť. Nakoniec prespal v inom hoteli, ráno si zavolal zase rikšu a podarilo sa mu nás nájsť. Takže aj takéto veci sa dejú.

Jeden z tých horších zážitkov bol, keď som musel na poslednom treku vrtuľníkom zniesť dole klienta po mŕtvici. Pritom to bol síce starší pán, ale vytrvalostný športovec. Celý trek absolvoval, seklo to s ním až pri návrate cestou dole.

Ako náročné sú tieto výpravy? Môže sa prihlásiť na „trek“ aj úplný začiatočník, nie veľký športovec?

Áno, aj takí s nami chodia. Nikdy sa nestalo, že by sme sa kvôli nim museli vrátiť. Vždy to nejako dajú, len pri tom trpia (smiech).

A čo deti? Neplánuješ rozšíriť ponuku o zájazdy s deťmi? Sám máš dve malé dcéry, neuvažoval si o cestovaní s nimi?

Je to teraz veľmi populárne a sú aj také cestovky, ktoré sa špecializujú práve na toto, ale ani nie (smiech). Stačia mi doma, tých 260 dní v roku. Okrem toho, destinácie, ktoré my robíme sú aj dosť drahé, takže si klient rozmyslí, či sumu zájazdu chce ešte násobiť tromi.

Máš nejaký cestovateľský sen?

Nemám. Ja som už taký vyhorený. (smiech)

Z cestovania? To sa dá?

Jasné. Keď idem s klientmi, beriem to ako prácu. A sám už nikam nechodím. Snažím sa už pracovať menej a vyberám si len také bombóniky. Sprevádzanie prenechávam iným, tí sú ešte nadšení a baví ich to, lebo je to pre nich nové. Ja keď idem, vyberám si nejakú novinku, nový trek, kde som ešte nebol. Veľa roboty je aj z domu, bookovať letenky, víza, ubytovanie, služby… Viac práce je zájazd vybaviť, ako ho sprevádzať. Ale ja už nechcem veľa robiť, chcem si užiť deti a rodinu.

Mal si niekedy aj zlú spätnú väzbu od klientov?

Jasné (smiech). Bolo aj pár „prúserov“. Nie vždy sa všetko podarí. Môžeš sa aj potrhať, všetko máš dohodnuté, vybavené a aj tak sa niekedy niečo pototo… Ale za posledné štyri roky sa nám nič také nestalo. Najlepšia reklama je hodnotenie spokojných klientov.

Plánuješ pridať nejakú novú destináciu do ponuky?

Samozrejme, každý rok niečo pridáme. Tento rok to bude Uzbekistan a možno aj Mongolsko, to je zatiaľ ešte tajomstvo!!!

Už nie je. Prečo si ľudia vyberajú práve vaše služby, v čom sa líšite od ostatných cestoviek?

Pretože sme najlepší (smiech). Ale nie, je to najmä preto, že našim mottom je „Veľké zážitky v malých skupinách“, takže organizujeme zájazdy pre malé skupinky do max 12 osôb, čím je zabezpečená pohoda, niekedy priam až rodinná atmosféra na zájazdoch. Ďalej je to tým, že robíme zaujímavé a nie všedné destinácie, kam by sa nie každý vybral sám a nakoniec, že ich naozaj aj 100 % poznáme.

Mnohí cestovatelia radi robia zo svojich ciest cestovateľské kino, prednášky, premietanie fotografií. Robíš aj ty niečo podobné? Prípadne chystáš?

Áno organizujeme cestovateľské prednášky, najmä v Bratislave a niekedy aj v Trnave, dávnejšie sme robili aj v Hlohovci. Raz do roka robíme taký náš malý privátny celovíkendový cestovateľský festival na chate Trangoška v Nízkych Tatrách.

Máš nejaký najsilnejší cestovateľský zážitok, s ktorým by si sa chcel podeliť?

Môj najsilnejší cestovateľský zážitok bol 25.4. 2015, keď nás v Nepále zastihlo zemetrasenie o sile 7,9 stupňa Richterovej stupnice, ale o tento zážitok by sa asi čitatelia nechceli deliť.