Máme hory aj hrady, no turisti míňajú INDE! Slovensko ZAOSTÁVA aj za susedmi

Letná dovolenková sezóna je v plnom prúde a spolu s ňou rastú aj príjmy krajín, ktoré každoročne lákajú milióny zahraničných turistov.

Kým štáty južnej Európy z cestovného ruchu výrazne profitujú, Slovensko zostáva skôr na opačnej strane bilancie.

Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank, ktorá sa na význam turizmu nepozerá cez počet návštevníkov či prenocovaní, ale cez jeho reálny ekonomický prínos.

Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák hodnotil cestovný ruch prostredníctvom bilancie služieb cestovného ruchu v platobnej bilancii. Tá porovnáva príjmy od zahraničných návštevníkov s výdavkami domácich turistov v zahraničí. Výsledkom je čistý prínos medzinárodného turizmu pre ekonomiku jednotlivých krajín.

Víťazia tradičné destinácie

Práve tento pohľad ukazuje, ktoré štáty na letnej dovolenkovej sezóne zarábajú najviac a ktoré naopak viac peňazí strácajú, keďže ich obyvatelia míňajú v zahraničí viac, než do krajiny prinesú zahraniční návštevníci. Analytik zároveň upozorňuje, že ukazovateľ má svoje metodické obmedzenia, no napriek tomu patrí medzi najkomplexnejšie nástroje na hodnotenie ekonomického významu medzinárodného cestovného ruchu.

Jednoznačnými víťazmi sú tradičné dovolenkové destinácie pri Stredozemnom mori. Spomedzi krajín Európskej únie dosahuje najvyšší čistý ekonomický prínos zahraničného turizmu Chorvátsko, kde príjmy z cestovného ruchu po odpočítaní výdavkov domácich turistov v zahraničí presahujú tretinu hrubého domáceho produktu. Ešte vyššiu závislosť od zahraničných dovolenkárov vykazuje Čierna Hora. Silnú pozíciu si dlhodobo udržiavajú aj Grécko, Cyprus či Malta, kde čistý prínos cestovného ruchu predstavuje 11 až 17 percent HDP.

Rýchlo rastúcou dovolenkovou destináciou sa v posledných rokoch stáva aj Albánsko. Nadpriemerný význam zahraničného turizmu vykazujú tiež Bosna a Hercegovina či Severné Macedónsko. Analýza poukazuje aj na menej očakávaný výsledok. Portugalsko podľa nej v pomere k veľkosti svojej ekonomiky profituje zo zahraničného turizmu takmer dvojnásobne viac než susedné Španielsko. Napriek tomu, že väčšina portugalského pobrežia leží pri Atlantiku, vysokú atraktivitu krajine zabezpečuje najmä región Algarve, ale aj ostrovy Madeira a Azory.

Najviac míňajú mimoeurópski dovolenkári

Za úspechom juhoeurópskych destinácií stoja vo veľkej miere dovolenkári z ekonomicky silnejších krajín západnej Európy. Nemecko, Belgicko, Holandsko či Írsko patria medzi štáty, ktorých obyvatelia vo veľkom cestujú do zahraničia a ich výdavky prevyšujú príjmy od zahraničných turistov. Veľká časť týchto peňazí pritom smeruje práve do krajín južnej Európy.

Hoci sa tieto finančné toky v rámci Európskej únie vo veľkej miere navzájom vyrovnávajú, Únia ako celok zostáva čistým príjemcom zahraničného turizmu. Návštevníci z krajín mimo EÚ totiž v Európe minú viac peňazí, než Európania počas ciest do tretích krajín. Výsledný prebytok sa dlhodobo pohybuje približne medzi 0,2 až 0,7 percenta HDP, aktuálne okolo pol percenta HDP.

Toto sa nečíta dobre

Na opačnom konci rebríčka sa nachádza aj Slovensko. Podobne ako Rumunsko či Srbsko vykazuje zápornú bilanciu zahraničného turizmu. V prípade Slovenska však problém nespočíva v tom, že by Slováci nadmerne míňali na dovolenkách v zahraničí. Ich výdavky sa po pandémii vrátili približne na predkrízovú úroveň a dosahujú okolo 2,7 percenta HDP, teda len mierne pod priemerom Európskej únie.

Hlavným problémom sú nízke príjmy od zahraničných návštevníkov.

Kým pred pandémiou pravidelne presahovali tri percentá HDP, počas posledných troch rokov sa pohybujú iba okolo 1,8 percenta HDP. Podľa Ľubomíra Koršňáka sa práve v tom skrýva hlavná príčina zhoršenej bilancie slovenského cestovného ruchu. Slovensko tak patrí medzi krajiny s najnižšími príjmami zo zahraničného turizmu v pomere k veľkosti ekonomiky. Horšie výsledky v rámci Európskej únie vykazujú už len Belgicko, Nemecko, Írsko a Fínsko.

A čo porovnanie so susedmi?

Porovnanie s najbližšími susedmi pritom vyznieva pre Slovensko nepriaznivo. Česká republika dosahuje príjmy zo zahraničného turizmu približne na úrovni troch percent HDP a jej bilancia je prakticky vyrovnaná. Ešte výraznejší rozdiel je podľa analýzy viditeľný pri Maďarsku, kde príjmy od zahraničných návštevníkov presahujú päť percent HDP, hoci krajina podľa viacerých medzinárodných rebríčkov nedisponuje výrazne väčším turistickým potenciálom ako Slovensko.

Analýza preto naznačuje, že rozhodujúcim faktorom nie je ochota domácich obyvateľov cestovať do zahraničia, ale schopnosť krajiny prilákať zahraničných návštevníkov. Dôvody môžu podľa analytika súvisieť s konkurencies­chopnosťou turistickej ponuky, medzinárodnou propagáciou Slovenska, dopravnou dostupnosťou či zmenami preferencií turistov po pandémii. „Bez ohľadu na konkrétne príčiny však dáta naznačujú, že práve príjazdový turizmus predstavuje jednu z oblastí, v ktorých Slovensko zaostáva i za viacerými regionálnymi konkurentmi,“ konštatuje Ľubomír Koršňák.

Podľa analytika ide zároveň o tému, ktorej sa v posledných rokoch venuje zvýšená pozornosť aj na úrovni štátu. Cestovný ruch má totiž od roku 2023 na Slovensku vlastné ministerstvo. Najbližšie roky tak ukážu, či sa tento dôraz premietne aj do vyššej atraktivity Slovenska pre zahraničných turistov a lepších ekonomických výsledkov celého odvetvia.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné