Cestovateľský denník Žiarčanky Emy (24): Ak si nechcete vystrúhať poriadny trapas, toto na Ukrajine radšej neskúšajte!
O spôsobe cestovania, ktorý by nás Slovákov vytáčal do vývrtky, o tom, ako dovolenkovať dva týždne za 20eur, aj o tom, čo je pre nás bežné a pre Ukrajincov spoločenská potupa...Čítajte ďalší diel denníka žiarskej cestovateľky!
Ema Herčková sa túla po svete už niekoľko rokov. Začala v USA, všetky jej ďalšie cesty ale viedli na východ. O bizarných zážitkoch z exotického Azerbajdžanu sme písali tu: Cestovateľský denník Žiarčanky Emy (24): Čo najviac vzrušuje azerbajdžanské ženy a kde dávajú šakaly dobrú noc? Hoci Ema nakukla do rôznych kútov sveta, Ukrajina je jej srdcovka. Stihla ju tesne pred tým, než na nej vypukli nepokoje.
Dovolenka za 20 eur
Emin prvý výlet k našim východným susedom bol do Odesy, kde robila vedúcu v detskom tábore. Odniesla si odtiaľ najmä presvedčenie, že sa tam ešte musí vrátiť. To aj urobila. O rok neskôr vyrazila na trip cez celú krajinu. ,,Celú Ukrajinu sme prešli vlakom za asi 20 eur. Niekoľko dní sme strávili aj na Kryme. Samé skaly, hory, more …Úplná divočina, ale zároveň úplná nádhera,“ opisuje Ema dobrodružnú dovolenku za pár korún.
Kúsok Československa
Napriek divokej kráse Krymu boli okamihy, kedy sa tam Ema cítila ako doma. Ako u nás doma. Ako u nás doma dvadsaťročie dozadu. ,,V letoviskách stále prevláda socialistická architektúra a na cestách okrem žiguliakov a moskvičov neuvidíte iné autá. Mala som pocit, akoby som sa vrátila do detstva. Kurióznou bola aj cesta naprieč celým Krymom – trolejbusovou traťou dlhou 84km v staručkom trolejbuse československej výroby”“ spomína.
Tak toto by sa na Slovensku nestalo!
Podľa Emy je Ukrajina jeden veľký chaos, z ktorého sú ale nervózni jedine turisti zo západu. ,,Nefunguje nič počnúc políciou, rôznymi organizáciami a končiac cestovnými poriadkami – ktoré, len tak mimochodom, na Ukrajine neexistujú. Domáci si z toho nič nerobia. Vždy sú usmiati a dobre naladení,“ hovorí.
Najčastejšie sa cestuje tzv. maršrútkou, tá vás ale zvezie, len keď ju náhodou stretnete v poli. Neuveriteľný je ale najmä spôsob platenia. ,,Platí sa na konci cesty. Keď niekto stojí v maršrútke plnej bábušiek úplne vzadu, jednoducho popodáva bankovku cez desiatky ľudí až dopredu k šoférovi, a ten mu takou istou cestou posunie výdavok. Ukrajinci na vidieku toho veľa nemajú, ale nenapadlo by im niekoho okradnúť,“ hovorí Ema o úžasnom spôsobe zmýšľania tamojších.
Najväčšie fiasko
Aj napriek mnohým rozdielom Ema tvrdí, že Ukrajinci sú náturou omnoho bližší nám Slovákom, než Rusom, ako si mnohí myslia. Keď ale nepoznáte isté kultúrne zákonitosti, do zapeklitej situácie sa dostanete aj u našich susedov. Najväčšou spoločenskou hanbou je totiž to, čo je pre nás úplne normálne. Zatiaľ čo my, najmä počas chrípkového obdobia šuštíme vreckovkami kdekoľvek, na Ukrajine to radšej nerobte. ,,Vysmrkať si nos na verejnosti je tam neospravedlniteľné,“ smeje sa Ema.
Na Emine zážitky z iných kútov sveta sa môžete tešiť v ďalšej časti cestovateľského denníka.
Foto: Súkromný archív Emy Herčkovej
