Ľubomír Hudačko Kultúra

Do kín smeruje film ŠTÚR: Natáčali aj výstup na Kriváň, turizmus v Tatrách vtedy neexistoval

Výpravný historický kinofilm je vôbec prvým kinofilmom v dejinách, ktorý sa venuje osobnosti Ľudovíta Štúra.

Ilustračný obrázok k článku Do kín smeruje film ŠTÚR: Natáčali aj výstup na Kriváň, turizmus v Tatrách vtedy neexistoval
Zdroj: Facebook.com/Lukáš Pelč - oficiálna stránka

Do nadmorskej výšky 2 495 metrov sa vybral v polovici 19. storočia aj Ľudovít Štúr (1815–1856) spolu so slovenskými národovcami.

Bez funkčného oblečenia, inšpirovaný Tatrancami, ktorí boli na tunajšie podmienky zvyknutí.

Výstup na Kriváň najnovšieho filmového Štúra natáčali na Skalnatom plese i Lomnickom štíte. Hoci herci začínali niekedy o štvrtej ráno, cestu do vysokohorské prostredia v porovnaní s národovcami z 19. storočia si uľahčili technikou.

Hlavný predstaviteľ filmu Lukáš Pelč označil natáčanie za mimoriadne náročné. „Boli tam extrémne podmienky, točili sme nad 200-metrovým útesom. Boli sme však istení na lanách, rôznych železných podstavcoch, ktoré sme mali pod topánkami, bola tam aj Horská záchranná služba i dvaja profesionálni horolezci,“ opísal.

Zaujímavosťou podľa neho je, že vo výsledku po retušiach divák neuvidí žiadne istenie.

„Bude to vyzerať ako by sme tam prišli v dobovom kostýme, za pomoci drevenej palice, ako to pravdepodobne bolo vtedy, keď vystúpili Štúr, Hurban a Hodža na Kriváň,“ dodal.

Výpravný historický kinofilm je vôbec prvým kinofilmom v dejinách, ktorý sa venuje osobnosti Ľudovíta Štúra. Do kín príde tesne po výročí jeho úmrtia, ktoré pripadá na 12. januára.

Ešte predtým si verejnosť môže pozrieť aj kostýmy použité vo filme. Kým v lete boli vystavené v Kaštieli sv. Anton, kde ich videlo 30-tisíc ľudí, v súčasnosti zdobia interiér na Hrebienku.

Turizmus neexistoval

Ďalší výstup uskutočnil v auguste 1844. Režisérka Mariana Čengel Solčanská, ktorá tento výstup zmapovala vo svojom najnovšom filme, tvrdí, že v tom čase to bolo veľké dobrodružstvo i hrdinstvo vybrať sa do Tatier.

„Neboli spravené žiadne chodníky, vybrali sa kamzičími. Nemohli sa spoliehať ani na horskú službu, ak by sa niečo stalo. Riskovali život,“ uviedla.

Do vysokohorského prostredia sa podľa jej slov vybrali nabalení jedlom, a zaodetí do prírodných materiálov, vlny i kožušiny.

„Používali odev, ktorí používali Tatranci, ktorí tu žili v podtatranských dolinách, teda ľudia zvyknutí na to, že zima trvá dlho a letá sú studené a krátke. Neriešili, či to je vhodný úbor na túru, nič také ako turizmus vtedy v Tatrách neexistoval,“ dodala.

Zdroj: SITA
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM