Zdroj: Dnes24.sk

Dojímavé stretnutie s kuchárkou Mariou: Opisuje hrôzy a so slzami ďakuje za prácu, FOTO

Ukrajinka Maria vraví, že na Slovensku sú milí ľudia a snažia sa jej s dcérou vo všetkom pomôcť. Keď všetko utíchne, domov do Kyjeva by sa vrátiť chcela.

10. apríl 2022 Ľubomír Hudačko Magazín Ona

Zdroj: Dnes24.sk

Odísť z domova kvôli vojne musela aj Maria Komar s dcérou Veronikou, dočasný domov našli v centre Prešova. Maria pracovala v Kyjeve vo štvorhviezdičkovom hoteli, teraz ju prichýlil Pavel Hagyari v hotelovom apartmáne.

Syn ostal bojovať

„Dozvedeli sme sa, že pani Maria bola kuchárkou v hoteli, tak sme vytvorili pre ňu pracovné miesto. Zahrňuje to pre ňu zárobok, je medzi ľuďmi a nemusí tak celý čas myslieť na hrôzy vojny. Má ešte syna, ktorý musel ostať bojovať vo vojne. Je to hrôza, že v 21. storočí bojujú proti sebe dva bratské národy,“ vysvetlil Hagyari.

Po príchode na Slovensko bola navigovaná do michalovskej telocvične a odtiaľ mala odporúčanie ubytovať sa v Lipovciach v hoteli Canyon.

Cíti podporu

„Na Slovensku sú veľmi dobrí a milí ľudia. Snažia sa nám pomôcť, porozumieť nám, nášmu jazyku. Snažia sa, aby sme aj my im porozumeli. Je to veľmi milé. Je tu taká, povedala by som, morálna podpora. Cítiť tu psychickú a morálnu podporu. Pochopili nás, čo sa nám stalo, aká je situácia na Ukrajine. Veľmi ďakujeme. Veľmi nám pomohli,“ uviedla Ukrajinka Maria pre presov.dnes24.sk.

Jej rozprávanie naháňa zimomriavky, počas toho sa jej tisnú do očí slzy.

Hovorí tichučko, akoby tie slová o hrôzach vo svojej domovine ani nechcela vyslovovať. „Na hranici nám tiež veľmi pomohli dobrovoľníci. Poskytli ubytovanie, prijali nás. S akoukoľvek otázkou sme sa na nich obrátili, pomohli nám. Veľmi im za to ďakujeme,“ vysvetlila ďalej.

„Začali nás ostreľovať, ako všetci vedia. Pán Hagyari a pani Katarína nás prijali, dali nám ubytovanie a mne prácu. Je to veľmi milé a dojemné. Dcéru sme dali na ukrajinskú školu (Spojená škola T. Ševčenka, pozn. red.) tiež tu v Prešove. Chodí na vyučovanie, učí sa slovenský jazyk,“ prezradila a po čase sa jej na vystrašenej tvári zjaví aj plachý náznak úsmevu.

Kuchyňa za rohom

Výhodou prešovskej školy je, že dcéra Veronika si osvojí slovenské slovíčka a zdokonalí sa v rodnom jazyku.

Pani Maria je vďačná, že sa na ňu v tejto neľahkej situácii usmialo šťastie a podarilo sa jej nájsť dočasné ubytovanie a prácu v jednom. A to doslova, pretože z apartmánu, kde teraz býva to má do kuchyne takpovediac po schodoch. Na záver hovorí o tom, čo by robila v prípade, že vojna skončí. „Chceli by sme sa vrátiť domov, keď všetko utíchne. A začať žiť v mieri,“ dodala na záver Maria pre presov.dnes24.sk.

Viac záberov priamo z miesta nájdete v priloženej fotogalérii.