Hypotéky ZDRAŽUJÚ! Kam môžu vystúpiť úroky a čo robiť pri refixácii?
Hoci Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ svoju základnú úrokovú sadzbu nezvýšila, slovenské hypotéky už zdraželi a úroky sa približujú k štvorpercentnej hranici.
Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša za tým nestojí priamo rozhodnutie ECB, ale vývoj na finančných trhoch, rast inflácie a zvyšujúce sa inflačné očakávania, ktoré ovplyvňujú dlhodobé úrokové sadzby.
Toto ne riziko
Gábriš upozorňuje, že centrálna banka má najväčší vplyv najmä na krátkodobé sadzby, zatiaľ čo hypotéky reagujú predovšetkým na vývoj dlhšieho konca úrokovej krivky. Práve ten sa začal posúvať nahor ešte pred samotným zásahom ECB. „Inflácia vyskočila a vyskočili aj inflačné očakávania. Finančné trhy aj domácnosti očakávajú, že táto inflácia bude vyššia,“ uviedol v rozhovore pre SITA Gábriš.
Podľa neho je rizikom najmä to, že vyššie ceny sa postupne premietnu do mzdových požiadaviek domácností a následne do cien v celej ekonomike. Ak sa inflačné očakávania „odkotvia“, centrálne banky budú musieť reagovať agresívnejšie. Finančné trhy už teraz podľa Gábriša počítajú s tým, že ECB by mohla v horizonte približne jedného roka zvýšiť sadzby dva- až trikrát po 25 bázických bodov.
Dôsledky pocítime všetci
Za hlavnú príčinu súčasných inflačných tlakov označuje situáciu na Blízkom východe a problémy okolo Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza významná časť svetového exportu ropy a plynu. „Ak ceny ropy zostanú dlhšie okolo 100 dolárov za barel alebo vyššie, bude oveľa ťažšie ukotviť infláciu aj inflačné očakávania,“ uviedol Gábriš. Dodal, že dôsledky sa nemusia prejaviť iba pri energiách, ale postupne aj pri potravinách, keďže drahší plyn zvyšuje ceny hnojív a ďalších vstupov v poľnohospodárstve.
Rast sadzieb na finančných trhoch sa následne prenáša do celého bankového sektora. Bankám sa zdražujú zdroje financovania a zároveň rastú výnosy štátnych dlhopisov, ktoré predstavujú bezpečnejšiu investičnú alternatívu. Výsledkom je tlak na zdražovanie úverov pre domácnosti aj firmy. Analytik pripomína, že banky určitý čas držali sadzby stabilné aj pod vplyvom silnej konkurencie na trhu, no napokon museli reagovať na nové podmienky.
Dobre to sledujte!
Otázkou podľa neho zostáva, kam až môžu hypotéky rásť. Vývoj bude závisieť najmä od ďalšieho geopolitického napätia a od toho, či sa podarí stabilizovať ceny energií. Ak by sa situácia na Blízkom východe ďalej zhoršovala a ropa výraznejšie prekročila hranicu 100 dolárov za barel, mohlo by to znamenať ďalší rast inflácie aj úrokových sadzieb. „Našťastie v tejto situácii zatiaľ nie sme. Dúfajme, že sa jej vyhneme,“ povedal Gábriš.
Slovákom, ktorým sa blíži koniec fixácie hypotéky, odporúča najmä sledovať svoju vlastnú finančnú situáciu a nepozerať sa iba na samotnú výšku úroku. Pri rozhodovaní podľa neho zohráva úlohu stabilita zamestnania, perspektíva rastu príjmov, ale aj vývoj cien nehnuteľností či situácia na realitnom trhu. „Nedá sa generalizovať, pretože situácia každej domácnosti je iná,“ upozornil analytik.
V minulosti to bolo ešte horšie
Aj napriek rastu úrokov však pripomína, že z historického pohľadu sú hypotéky stále relatívne lacné. Pri rozbehu hypotekárneho trhu na Slovensku boli sadzby viac než dvojnásobne vyššie oproti dnešku. Podľa Gábriša preto zatiaľ nevidí dôvod na obavy z návratu k extrémne vysokým sadzbám na úrovni siedmich či ôsmich percent. „Ak sa podarí stabilizovať infláciu na úrovni cieľa eurozóny, teda okolo dvoch percent, nevidíme zatiaľ dôvod, aby sme čelili úrokovým sadzbám s dvojciferným charakterom,“ uzavrel analytik ČSOB Marek Gábriš.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Foto: ilustračné