Každá štvrtá rodina čelí v obrovskému RIZIKU: Žijú len z JEDINÉHO príjmu!

Jednorodičovské domácnosti patria na Slovensku medzi finančne najzraniteľnejšie skupiny. Jeden rodič zabezpečuje všetky výdavky domácnosti, no zároveň nesie celé riziko výpadku príjmu. Bývanie, potraviny, škola, lieky, oblečenie či voľnočasové aktivity detí sú pritom náklady, ktoré nemožno odložiť. Ak sa k tomu pridá choroba, strata práce alebo nepravidelné výživné, rodina sa veľmi rýchlo môže dostať do finančných problémov.

Riziko chudoby

Podľa výskumu Slovenskej akadémie vied je každá štvrtá rodina s deťmi na Slovensku jednorodičovská a až 46 percent z nich sa nachádza v riziku chudoby. Problémy sa pritom netýkajú len nezamestnaných. Pod hranicou chudoby žije aj 27 percent pracujúcich jednorodičov. Významnú časť rozpočtu pohlcuje bývanie, pričom takmer štvrtina jednorodičovských domácností naň míňa viac ako 40 percent svojho príjmu. Celkovo bolo podľa údajov za rok 2024 na Slovensku ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením viac ako 980-tisíc ľudí, čo predstavuje 18,3 percenta populácie.

„Jednorodičovské domácnosti patria medzi finančne najzraniteľnejšie preto, že všetky fixné náklady sú odkázané na jeden príjem. Chýba druhý dospelý, s ktorým by sa dalo podeliť o výdavky alebo rozložiť finančné riziko,“ vysvetľuje odborník na osobné financie zo spoločnosti Partners Peter Gurecka. Podľa neho je rozpočet samoživiteľa výrazne citlivejší na akýkoľvek výpadok príjmu než v dvojpríjmovej domácnosti.

Toto sú najväčšie riziká

Kým v bežnej rodine sa dá aspoň časť výdavkov dočasne preniesť na druhého partnera, osamelý rodič takýto priestor spravidla nemá. Z jedného príjmu financuje bývanie, energie, stravu, dopravu, školské potreby aj zdravotnú starostlivosť. Medzi najväčšie riziká podľa odborníkov patrí strata zamestnania, dlhodobá PN, úraz, nepravidelné výživné či chýbajúca finančná rezerva.

Práve rezerva je podľa finančných poradcov základným pilierom stability. „Pri samoživiteľoch je finančná rezerva absolútna priorita. Minimom sú tri mesačné výdavky, ideálom šesť mesačných výdavkov. Až keď je vytvorená základná rezerva, má zmysel rozmýšľať nad dlhodobejšími investíciami,“ upozorňuje Gurecka.

Finanční odborníci odporúčajú samoživiteľom prísnejšie rozdelenie rozpočtu než pri bežných domácnostiach.

Približne 40 percent príjmu by malo smerovať na bývanie a nevyhnutné poplatky, ďalších 40 percent na bežnú spotrebu vrátane potravín, dopravy či výdavkov na dieťa. Pätnásť percent by malo byť určených na rezervu a ochranu príjmu a len zvyšok na dlhodobejšie investície. Realita mnohých domácností však ukazuje, že už samotné pokrytie základných potrieb je čoraz náročnejšie.

S týmto radšej nepočítajte

Veľkým problémom býva aj nepravidelné výživné. Odborníci upozorňujú, že rodičia by s ním nemali počítať pri platení fixných výdavkov, ako sú nájom či energie. „Do finančného plánu treba započítavať iba príjmy, na ktoré sa rodič môže spoľahnúť. Nepravidelné výživné je bezpečnejšie použiť na rezervu, školské výdavky alebo mimoriadne potreby dieťaťa,“ radí Gurecka.

Ak druhý rodič výživné neplatí dlhodobo, štát ponúka možnosť náhradného výživného. To však nie je automatické a jeho získanie je podmienené splnením zákonných podmienok vrátane právoplatného rozhodnutia o výživnom či podania návrhu na exekúciu.

Len presúvajú problém

Rastúce životné náklady zároveň zvyšujú riziko zadlžovania domácností. Kreditné karty či spotrebné úvery sa podľa odborníkov často stávajú len krátkodobým riešením, ktoré problém posúva do ďalších mesiacov. „Spotrebné úvery alebo kreditné karty na bežné výdavky môžu spustiť dlhovú špirálu. Rodič potom jeden dlh spláca ďalším a finančný stres sa zhoršuje,“ upozorňuje Gurecka.

Samoživitelia sú zároveň výrazne citlivejší aj na výpadok príjmu v prípade choroby alebo úrazu. Poistenie príjmu preto odborníci nepovažujú za luxus, ale za základnú ochranu rodiny. Dôležité je však správne nastavenie poistky, aby pokrývala reálne riziká, ako sú dlhodobá PN, invalidita či kritické ochorenie.

Napriek nepriaznivej finančnej situácii odborníci odporúčajú budovať rezervu aj po malých sumách. Začiatkom môže byť odloženie prvých sto eur či využitie mimoriadnych príjmov, ako sú daňové preplatky, odmeny alebo preplatky za energie. Cieľom podľa nich nie je dokonalý rozpočet, ale systém, ktorý umožní domácnosti fungovať bez neustáleho chaosu a zvládať aj nečakané situácie.

Pomoc môžu jednorodičovské domácnosti hľadať aj v Poradniach komplexnej pomoci, ktoré poskytujú podporu pri riešení dlhov, právnych otázok či osobných kríz. „Rodič samoživiteľ nepotrebuje dokonalý rozpočet. Potrebuje systém, ktorý mu pomôže prežiť bežný mesiac bez chaosu a zároveň ho ochráni, keď príde problém,“ uzatvára Peter Gurecka.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné