Zlatica Gregorová Rôzne Zo Slovenska

Krása ukrytá v ľudovom odeve: Vybrali sme 6 tradičných slovenských krojov, FOTO

Každá oblasť je typická svojim tradičným oblečením. To sa aj v minulosti nosievalo vo všedný alebo sviatočný deň.

Ilustračný obrázok k článku Krása ukrytá v ľudovom odeve: Vybrali sme 6 tradičných slovenských krojov, FOTO
6
Galéria

Nedá sa presne určiť jeden kroj, ktorý je nosným pre danú oblasť. Čo je jedinečné pre istý región, môže byť pre druhý výrazne odlišné. Vznik kroja ako klasického dedinského oblečenia ovplyvňovalo to, čím sa miestni zaoberali a taktiež aj ich spoločenská trieda. Odzrkadľovalo sa v ňom cítenie ľudí a taktiež fantázia a zručnosť, s ktorou odev zdobili. Rozlišovali sa na kroje slobodných, vydatých žien alebo vdov, rovnako aj mládencov a ženatých mužov.

Ručná výroba

Podľa možností sa tieto odevy vyrábali z ľanu, konope alebo priadze. Základom ženského kroja je plátenná spodnica (rubáš), oplecko (rukávce), košeľa, zástera (obruštek), sukňa, čepiec, vlnené zástery, súkenné trojštvrťové kabátiky, kožúšky a kožuchy.

Pre mužov bola typická plátená košeľa a gate, súkenné nohavice a rozličné druhy trojštvrťových a dlhých kabátov (kabanica, čuha, halena, širica, guba a pod.), z kožušín kožúšky, kožuchy, peleríny, čiapky.

Vybrali sme zástupcov šiestich regiónov, z ktorých kroje pochádzajú. Popis krojov je všeobecný pre dané oblasti.

Presný popis tradičného odevu podľa jednotlivých obcí nájdete na webe ÚĽUV.

Liptovský kroj pochádza z okolia Ružomberka. Počas všedných dní boli muži aj ženy oblečení do jednoduchých krojov z plátna, ktoré boli kombinované s modrotlačou. Na sukni nosili ženy zásteru. Muži zase nosili odev z hrubého plátna s ozdobnými rozparkami. Vo sviatok nosievali Liptovčania kroj so zdobeným čepcom a na nohách mali čižmy. Odev sa veľmi nelíšil od všedného.

Zdroj: TASR

Šarišský kroj pochádza z rovnomenného regiónu. V bežné dni tu ženy nosievali klasický kroj, pozostávajúci zo sukne, košele a živôtika. Počas sviatkov vytiahli zo skríň spodné sukne aj jednu vrchnú a košeľu s brokátovým živôtikom. Muži mali na sebe košele z tenkého ľanu a keprové nohavice. Oba diely bohato vyšívané.

Zdroj: TASR

Spišský kroj má pôvod na Spiši a vo všedný deň tam ženy nosievali jednoduchý odev. Košeľu s volánmi na rukávoch a modrotlačovú sukňu, ku ktorej si obliekli živôtik z kanafasu. Nechýbala zástera. Počas sviatkov Spišiačky radi nosievali podobný odev, avšak zdobený aj s kašmírovou šatkou. Na hlavách dievčat sa objavovali party. Muži obľubovali vo všedný deň plátené oblečenie jednoduchého strihu. Vo sviatok si obuli čižmy s vykrojenou sárou.

Zdroj: TASR

Zemplínsky ženský kroj pozostával v bežný deň z konopného rubáša, rukávcov, spodných bielych sukní a jednej vrchnej. Na nej bola glotová zástera. Vo sviatok sa odeli do konopného rubáša a živôtika. Sukne mali široký volán a ženy vlasy spletené do vrkoča. Muži nosievali oblečenie z konopného plátna a vo sviatok to bola košeľa s výšivkou. Košeľa s lajblíkom a k nej klobúk s pierkom. Nechýbali čižmy s tvrdými sárami.

Zdroj: TASR

Detviansky kroj bol podobný ako iné slovenské odevy. Ženy mali bežne na sebe košeľu, kartúnový živôtik, sukňu a zásteru. Na hlave nechýbal jednoduchý čepiec. Počas sviatku nosievali bohato zdobený kroj s výšivkami a taktiež aj šifónovú šatku. Pre Detvancov bola typická krátka košeľa i nohavice z plátna s výšivkami. Nechýbal opasok a plstený klobúk.

Zdroj: TASR

Trenčiansky kroj bol pre všedný deň ženy typický sukňou, rubášom, rukávcami aj živôtikom. Ušité boli z plátna a modrotlače s jemným vzorom. Zástera boli pri práci zakasaná, aby nezavadzala. Muži nosievali plátené nohavice aj košeľu a na nohách mali typické krpce. Sviatky si užívali Trenčania v obdobnom odeve, avšak ženy nosili aj glotovú zásteru a tylový čepiec. Muži sa parádili plátenou košeľou a lajblíkom. Ten mal dvojradové zapínanie. Nechýbal klobúk a papuče zo súkna.

Zdroj: TASR
Krása ukrytá v ľudovom odeve: TOP 6 zo slovenských krojov, FOTO
6
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie