Kvalita potravín opäť v hľadáčiku! Jeme horšie ako na Západe?
Rybie prsty, čokoláda, klobása… to sú potraviny, pri ktorých sa spotrebitelia sťažujú, že chutia inak ako v západnej Európe. Štúdia odhalila pravdu.
Ako to je naozaj s údajne dvojitou kvalitou potravín v EÚ skúmalo Spoločné výskumné stredisko Európskej komisie (JRC). Opäť tak ožila staršia téma, keď sa spotrebitelia z nových členských štátov sťažovali, že výrobcovia im pod tou istou značkou predávajú horšie výrobky ako v západnej Európe.
Aktuálna štúdia rozdiely skutočne našla. Ale neznamená to, že potraviny v slovenských, poľských či maďarských obchodoch sú horšie ako tie v nemeckých, či rakúskych.
Iná chuť, rovnaká kvalita
Portál euractiv.sk informuje, že stredisko JRC skutočne našlo rozdiely v produktoch, ktoré sa predávajú pod tou istou značkou a v tom istom obale. Odmieta však, že by išlo o lepšie a horšie potraviny.
„Rozdiely podľa správy JRC nesúvisia s geografiou. Správa tak rúca mýtus o tom, že do východnej Európy prichádzajú potraviny v horšej kvalite, ako na Západ,“ približuje euractiv.sk.
Nájdené rozdiely spočívali v chuti, či vzhľade výrobku, ktorý sa predáva pod rovnakou značkou, no s iným zložením. Podľa autorov štúdie by dokonca mohli byť také markantné, že by dokázali ovplyvniť aj výber spotrebiteľa. Výrobcovia sa už v minulosti obhajovali, že to celé má svoje odpodstatnenie.
„Potravinárske spoločnosti trvali na tom, zmeny, ktoré pri tovaroch robia, vznikajú v snahe prispôsobiť sa miestnemu vkusu, chutiam a dopytu. Výrobky nižšej kvality pod rovnakou značkou odmietali,“ píše portál.
Inými slovami, maďarský spotrebiteľ bude chcieť väčšinovo štipľavejšiu klobásu ako dánsky. Francúzi zasa môžu mať radšej menej sladkú čokoládu ako Švédi, atď. Výrobcovia to vedia a podľa toho prispôsobujú svoje receptúry pre každý konkrétny trh. Neznamená to však, že by jeden variant výrobku bol lepší ako druhý.
Spokojné reakcie
Producenti potravín, drogérie a ďalších značkových výrobkov takýto verdikt privítali. Podľa výkonného riaditeľa Slovenského združenia pre značkové výrobky (SZZV) Ľubomíra Tuchschera je to „potvrdenie jasného a odborného hlasu“, že žiadny geografický princíp v zložení potravín v Únii neexistuje.
Ocenili najmä metodiku výskumu, ktorú výskumníci použili. Ako píše euractiv.sk, v niekoľkých členských štátoch EÚ odobrali vzorky 20 balených potravinárskych výrobkov. Následne skúmali zmyslové reakcie na ne u vybranej skupiny ľudí.
„Až pri polovici výrobkov experti narazili na rozdiely. Ľudia totiž potvrdili, že zmeny vnímali v rovnakých výrobkoch, ktoré sa ukázali byť iné aj svojim zložením,“ uvádza portál.
Inštitúcie EÚ sa téme dlhodobo venujú, pretože ju považujú za dôležitú. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker už v roku 2017 uviedol, že nie je možné, aby sa ľuďom v niektorých častiach Európy predávali potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách, zatiaľ čo balenie a značka by boli rovnaké.
Posledné zistenia teda potvrdzujú, že cieľ rovnakej kvality sa dá dosiahnuť aj pri rešpektovaní rozdielneho zloženia.