Legenda o bystrickej medi v Benátkach. Spor, ktorý rozdelil historikov

Zdroj: Stredoslovenské múzeum

Až do dnešných dní prežíva v historickej literatúre legenda o tom, ako Benátčania ťažili z nevedomosti našich predkov a dovážali už v 14. storočí meď z Banskej Bystrice, aby z nej vo svojich hutách odlučovali striebro. Technologický princíp hutníckeho spracovania polymetalických rúd, na ktorom bola založená neskôr Thurzovsko-Fuggerovská podnikateľská spoločnosť (1494–1526), mal byť známy už najmenej o jedno storočie skôr. Išlo o hutnícku technológiu odstriebrovania tzv. čiernej medi (sciedzania striebra z medi za pomoci olova), ktorá bola dokázateľne najskôr uplatnená a do priemyselných rozmerov rozvinutá práve v bystrickom mediarskom podniku.

Spor o pôvode

V modernom historickom bádaní vznikol problém, kde hľadať pôvod tejto hutníckej technológie, ktorá v princípe a v malom (v zlatníckych remeslách a v mincovníctve) bola známa už od neskorej antiky. Do úvahy prichádzali najmä dve centrá stredovekého hutníctva medi – Benátky alebo Norimberg (a jeho zázemie v oblasti Durínskeho lesa), kde už v poslednej tretine 15. st. máme doložené sciedzacie huty (die Thüringer Saigerhüttenin­dustrie).

Tento spor sa premietol do novej polohy, keď sa hľadala odpoveď na otázku, čím prispel Ján Thurzo (1437–1508) k zdokonaleniu technológie hutníckeho spracovania striebro obsahujúcej medi a v čom spočívalo tajomstvo jeho huty v Mogile pri Krakove, ktorá bola v činnosti najneskôr od roku 1469 a spracúvala sa v nejbystrická meď. Tým viac, že Thurzovu osobu ešte za jeho života opriadala povesť, že sa v Benátkach naučil oddeľovať zlato a striebro od medi, čo neskôr prerástlo do legendy: Thurzo, predstierajúc slabomyseľného, sa vraj dostal do benátskych hút, kde odkukal prísne stráženú technológiu oddeľovania kovov. Nakoniec sa mu odtiaľ podarilo za dobrodružných okolností ujsť, ale stálo ho to bezmála život.

Maďarský historik Oszkár Paulinyi, pátrajúc po uhorskej medi v stredovekej Európe, upozornil v roku 1933 na dovtedy neznámy pôvod medi, ktorá sa spomína v benátskych prameňoch z druhej polovice 14. storočia ako „ramum de Xolio siue de fuxina noua”, že išlo o meď z Banskej Bystrice. Tým ako keby bol vedecky doložil, že na starých legendách o benátskych metalurgických skúsenostiach v oblasti hutníckej technológie oddeľovania kovov možno pripustiť aspoň nejaké racionálne jadro. Sám však nikdy nemal možnosť študovať v benátskych archívoch a nekompletné údaje z benátskych senátnych protokolov poznal len z odbornej literatúry.

Norimberský historik Wolfgang von Stromer, najväčší zástanca norimberského pôvodu sciedzania striebra z medi a sám potomok starej norimberskej patricijskej rodiny Stromeirovcov, si preveril Paulinyiho údaje priamo v Benátkach. Dospel k záveru, že „meď z novej huty v Banskej Bystrici” sa v posledných dvoch desaťročiach 14. st. skutočne vo veľkom do Benátok dovážala – prostredníctvom jednej florentskej obchodnej spoločnosti – ale o tom, že by sa z nej tam hutnícky odlučovalo striebro, niet v benátskych prameňoch nijakých dokladov.

Do benátskych archívov

Po Stromerových stopách sa do benátskych archívov celkom nedávno vybral aj mladý a nádejný slovenský historik Martin Štefánik, ktorý celý problém uzavrel vo svojej doktorskej dizertačnej práci „Benátky a stredná Európa. Ekonomické súvislosti a vývoz medi z územia Slovenska v 14. storočí”, obhájenej v Historickom ústave SAV v roku 2002.

V jubilejnom roku 750. výročia založenia mesta Banskej Bystrice môžeme teda aj túto prežívajúcu legendu okolo bystrickej medi uviesť na pravú mieru: Nie kvôli striebru, ale kvôli medi samotnej sa Benátky zaujímali o bystrickú meď. V Brugách považovali ešte začiatkom 14. storočia slovenskú meď za poľskú (rame di Pollana), ale Benátčania v 2. polovici 14. storočia už veľmi presne poznali provenienciu bystrickej medi (ramum de Xolio alebo de Solio). Dôležitý je poznatok, že kvalita tejto medi sa v priebehu poslednej tretiny 14. storočia neustále zvyšovala, až sa postupne vyrovnala rafinovanej medi benátskej.

Wolfgang von Stromer, ktorý celý svoj život obhajoval pôvod scedzovania medi v Norimbergu, dospel nakoniec v deväťdesiatych rokoch minulého storočia k záveru že za najstaršiu scedzovaciu hutu v Európe – na základe predpokladaného technologického princípu čistenia medi pomocou olova – možno považovať práve „novú fuxinu” v Banskej Bystrici.

Čítajte tiež:

Čaptavci mali kedysi v Bystrici vlastný spolok. Viete, ako sa snažili pomáhať chudobným?

Historické miestne názvy v Bystrici. Trafili by ste na druhé Uhlisko či Za hutu?

Najstaršie miestne názvy v Bystrici: Odkiaľ sa vzali Karlovo, Hušták či Banoš?

FOTO: Historická záhada priamo v centre Bystrice. Čo hovorí legenda o tajomných ryhách?

FOTO: Rarita v centre mesta. Stovky rokov stará toaleta priamo nad hlavami Bystričanov

Nesmrteľný ľudový humor z okolia Bystrice. Na čom sa pred rokmi bavili naši predkovia?

FOTO: Keď sa minulosť stretne s prítomnosťou. 5 miest v Bystrici pred desiatkami rokov a dnes

Pôvodný text: Marián Skladaný

Foto: ilustračné