M. Kaliňák: Slušní ľudia si chránia majetok ostnatým drôtom pred „nepostihnuteľnými“

Primátori a starostovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) už niekoľko rokov žiadajú vládu o komplexné riešenia, ktoré majú pomôcť v situácii s marginalizovanými rómskymi spoločenstvami.

Naposledy na to otvorene upozornili v júli 2021 primátori Brezna Tomáš Abel a Revúcej Július Buchta. Negatívne skúsenosti však okrem regiónov Horehronie a Gemer majú aj iné samosprávy.

Slušní verzus nepostihnuteľní

Podľa ZMOS kľúčovým východiskom pre ich požiadavky nie je ani tak tvorba nových zákonov či stratégií, ale najmä dodržiavanie platnej legislatívy, dôsledná vymožiteľnosť práva zo strany kompetentných úradov a inštitúcií.

„Máme obrovské problémy v mnohých mikroregiónoch, môžeme hovoriť o Horehroní alebo o mnohých ďalších, kde zisťujeme, že neexistuje rovnaký meter a slušní ľudia sú svedkami toho, ako jedna skupina ľudí môže vystrájať preto, lebo je nepostihnuteľná,“ povedal v rozhovore pre Dnes24 Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ a hovorca ZMOS.

Hlavy miest a obcí sa s týmto nekonečným príbehom dennodenne stretávajú napríklad pri platení daní a poplatkov alebo v oblasti životného prostredia.

Za ostnatým drôtom

Obyvatelia, ktorí si svoje povinnosti plnia, tak často cítia nespravodlivosť, čo v konečnom dôsledku podrýva dôveru obyčajných ľudí voči právnemu štátu.

„Práve tu musíme hovoriť o tom, že v roku 2022 si ľudia v takýchto regiónoch musia dávať ostnatý drôt na svoje ploty, aby chránili svoj vlastný majetok. Sme svedkami toho, ako ľudia v Jelšave alebo v regióne Brezna predávajú svoje nehnuteľnosti iba preto, aby si v inom meste kúpili nejaký maličký byt, v ktorom sa budú cítiť viac v bezpečí,“ vymenúva problémy Kaliňák.

Michal Kaliňák vo videorozhovore, ktorý nájdete aj TU, ďalej hovorí aj postoji štátu, anomáliách, ktoré ukázalo posledné sčítanie obyvateľov. I o tom, čo čaká samosprávy v roku 2022.

Ilustračné foto, TASR